Z PATRISTICKEJ LITERATÚRY - LIST DIOGNETOVI

30.07.2012 11:21

Na počiatku bolo Slovo., a hoci prastaré, no zjavilo sa ako nové a v srdciach svätých je stále novým...

Nádherné apologetické starokresťanské dielo anonymného autora z 2. – 3. stor. (Mnohí považujú za autora sv. Justína Filozofa, alebo  sv. Klementa Alexandrijského). Svojím obsahom je odpoveďou na otázky, ktoré položil pohan svojmu kresťanskému priateľovi, a nám zas príkladom spaľujúcej kresťanskej horlivosti, vychádzajúcej z radosťou presiaknutej viery v Zmŕtvychvstalého Hospodina a Boha nášho Isusa Christa. Skúsme sa do neho začítať a začerpnime z tejto studnice viery.

Z listu Diognetovi

  1. 1. Veľmi šľachetný Diognet, vidím, že sa úprimne snažíš poznať vieru kresťanov. Veľmi dôkladne a podrobne sa vypytuješ, akému Bohu uverili, ako Ho uctievajú, prečo je svet pre nich niečím cudzím, prečo pohŕdajú smrťou, prečo nezachovávajú židovské obrady, prečo sú k sebe tak láskaví, prečo toto nové pokolenie a nový spôsob života prišiel až teraz a nie skôr...

  1. 1. Zbav sa predsudkov, ktoré majú v moci tvoju myseľ, zriekni sa falošnej zvykovosti a začneš byť zárodkom nového človeka a poslucháčom nového učenia, ako si sľúbil. Nielen očami, ale i rozumom sa snaž poznať, z čoho a akí sú tí, ktorých nazývate a pokladáte bohmi. 2. Nie je to kameň, podobný tomu, po ktorom šľapeme? Nie je to snáď len lepší kov, než ten z ktorého sú úžitkové nádoby? Nie je ten boh zhnitým drevom? Nie je to striebro, ktoré musí človek strážiť, aby ho neukradli? Nie je to hrdzou prežraté železo, či len hlinená nádoba, možno lepšie opracovaná, než tá k dennej potrebe? 3. Či toto všetko nie je z pomíňajúcej hmoty? Nie sú bohovia vytvorení z roztaveného kovu, a nevytvoril ich kamenár, zlatník, či hrnčiar? Prv než dostala hmota umením majstrov podobu bohov, či nemuseli ju spracovať? 4. ... A naopak, či by dnes títo remeselníci nemohli z toho čomu sa klaniate urobiť úplne obyčajné nádoby? Nie je to všetko bez moci, bez ducha, bez citu, bez pohybu? Nezhnije to všetko a nepodľahne skaze? 5. To nazývate bohmi, toho ste otrokmi, tomu sa klaniate. A v skutočnosti, i vy sami sa tomu podobáte. 6. Kresťanov nenávidíte len preto, že také niečo nepovažujú za božstvo. 7. Koniec koncov, nepohŕdate aj tými svojimi bohmi? Nevysmievate sa im? Nekrivdíte im, keď kamenných a hlinených bôžikov nechávate bez strážcu, zatiaľ čo strieborných a zlatých na noc zamykáte a cez deň k nim dávate stráž, aby ich niekto neukradol? 8. Akú česť myslíte im tým preukazujete? Keď to chápu, akurát ich trestáte. Keď to nevnímajú, prečo sa ich snažíte uctievať krvou a dymom? 9. Skúste či to niekto z vás vydrží? Ani jeden človek sa nenechá takto trestať – kameň to však vydrží., On to necíti. 10. O tom, prečo mi kresťania neslúžime takýmto bohom, by som mohol hovoriť veľmi dlho. Pokladám to však za zbytočné, aj keby to niekomu bolo málo.

V.            1. Kresťania sa nelíšia od ostaných ani pôvodom, ani jazykom, ani spôsobom života. 2. Nemajú vlastné mestá, nehovoria zvláštnym jazykom, nežijú odlišne. 3. Ich učenie nie je výsledkom ľudského rozumovania, ani nezastáva ľudskú náuku, ako je to u iných. 4. Bývajú a žijú tak, ako komu bolo súdené, v mestách helénskych i barbarských. V jedle a obliekaní sa prispôsobujú miestnym zvykom. A čo sa týka života, dávajú až neuveriteľný príklad vzorného života. 5. Majú svoju vlasť, avšak žijú ako cudzinci. Cudzina im je vlasťou a vlasť cudzinou. 6. Ženia sa ako ostatní, rodia deti, avšak deti neodhadzujú (vysvetl. V starovekej Sparte napr. slabé a choré deti „odkladali“ v Taygejských vrchoch a tam ich nechávali napospas divej zvery). ... 9. Žijú na zemi, bývajú však v nebi. ... 11. Všetkých milujú a od všetkých sú prenasledovaní. 12. Nepoznajú ich, a predsa ich odsudzujú. Zabíjajú ich, a oni dostávajú život. 13. Žobrú a predsa mnohých obohacujú. Všetkého sú pozbavovaní a predsa všetkým oplývajú. ... 15. Zlorečia im, a oni žehnajú ubližujú im, a oni to považujú za česť.

VII.          1. Ako som povedal, ich učenie, ktoré tak starostlivo chránia, nie je zo sveta, ani nepomíňa, ani im neboli zverené ľudské tajomstvá. 2. Sám Vládca a Stvoriteľ všetkého Boh, zoslal z nebies medzi ľudí pravdu a sväté nepochopiteľné /nepostižitelné/ slovo, a vložil ho do ich sŕdc. Neposlal ľuďom, ako by sa niekto nazdával, nejakého služobníka či anjela, knieža alebo niekoho z tých, ktorí riadia týmto svetom, ani nikoho z tých, ktorým je zverená starosť o nebeské veci. Poslal samého Tvorcu a Stvoriteľa všetkého, skrze ktorého stvoril nebesá, moriam vymedzil hranice. Jeho tajomstvo verne strážia všetky hviezdy, od Neho prijalo slnko moc strážiť chod dní, Jeho poslúcha mesiac, aby v noci svietil, na Jeho rozkaz sprevádzajú hviezdy mesiac na jeho ceste. On všetko riadi, a určuje hranice. Jemu je všetko podriadené: nebo i to čo je v nebi, zem i všetko na nej, more i to čo je v ňom, oheň, vzduch, hlbiny, i všetko to čo je vo výšinách i hlbinách a všetko medzi nimi. Toho k nim poslal Boh. ... 4. Z dobrotivosti a lásky ako Král poslal Syna Kráľa, poslal Ho ako Boha, poslal Ho k ľuďom ako človeka. Poslal Ho, lebo chcel zachrániť, presvedčiť, nie prinútiť násilím. Boh totiž násilie nepoužíva. Poslal Ho, pretože On pozýva, volá, a neprenasleduje. Poslal Ho, pretože On miluje, a nesúdi. 6. Príde však čas kedy Ho pošle ako sudca. A kto sa vtedy schová pred Jeho príchodom? 7. Nevidíš, ako sú kresťania denne predkladaní na roztrhanie zvery, aby zapreli Hospodina, a nie sú premožení? 8. Nevidíš, že čím viac sú trestaní, tím viac ich pribúda? 9. To nie je z ľudskej moci, to je sila Božia. To je dôvod Jeho príchodu.

X.            1. Keby si zatúžil po takej viere, dospel by si k poznaniu Otca. 2. Boh totiž mal rád ľudí. Pre nich stvoril svet a  podriadil im všetko na zemi. Dal im reč a rozum. Jedine im dovolil nazerať k Nemu do neba, veď ich stvoril k svojej podobe. K nim poslal svojho jednorodeného Syna., im prisľúbil nebeské kráľovstvo a dá ho tým, ktorí Ho milujú. 3. Až to spoznáš, nemyslíš, že ťa to naplní radosťou? Nebudeš milovať Toho, ktorý si teba zamiloval skôr než si bol? 4. Keď sa do Neho zamiluješ, budeš sa snažiť napodobniť Jeho lásku. Vôbec sa nebudeš diviť tomu, že človek môže napodobniť Boha. Môže – keď len chce. ... 7. Vtedy uvidíš ešte na zemi, že Boh v nebesiach riadi svet ako nejakú obec. Vtedy začneš hovoriť o Božích tajomstvách. Vtedy budeš milovať a obdivovať tých, ktorí sú trestaní za to, že nechcú zaprieť Boha.

XI.           1. Nehovorím o ničom cudzom, ani sa nesnažím presviedčať slepých. Ako učeník apoštolov som učiteľom pohanov. To čo mi bolo zverené, odovzdávam tým, ktorí chcú byť učeníkmi pravdy. 2. Kto totiž, kto bol správne poučení a stal sa priateľom Slova, sa nesnaží bezpečne naučiť tomu, čo jasne zjavilo Slovo učeníkom? Zjavilo im to Slovo, ktoré sa zjavilo, ktoré hovorilo pravdu, ktoré nepoznali neveriaci, ktoré však hovorilo k učeníkom. A tí boli uznaní hodnými poznať tajomstvo Otca. 3. Preto poslal Slovo, aby to zjavilo svetu. Ľuďmi bolo zneuctené, apoštoli Ho hlásali, pohania v Neho uverili. 4. Slovo bolo na počiatku – a hoci prastaré, zjavilo sa ako nové a v srdciach svätých je stále novým. 5. Slovo bolo vždy. Dnes ako Syn, skrze Neho je obohacovaná Cirkev a v svätých rozmnožovaná milosť. Táto milosť, skrytá múdrosť, zjavuje tajomstvá., raduje sa z verných., dáva sa tomu, kto ju hľadá, kto neporušuje prísahu a neopúšťa cestu otcov. 6. Dôsledkom toho je, že velebíme úctu k zákonu, že zažívame milosť prorokov, že je utvrdzovaná viera Evanjelia, že sa chráni apoštolská tradícia a v plesaní sa rozlieva milosť Cirkvi. 7. Keby si nezarmucoval túto milosť, spoznal by si, o čom hovorí Slovo prostredníctvom tých, skrze nich, kedy chce, hovorí.

XII.          1. Keď to pozorne prečítate, poznáte, čo Boh dáva tým, ktorí Ho správne milujú. Stali sa rajom plným radosti, krásnym zeleným stromom plným rozličných plodov. 2. Tu bol zasadený strom poznania a strom života. Strom poznanie nehynie, hynie však neposlušnosť. 3. To čo bolo napísané, nie je nejasné. Boh uprostred raja zasadil strom poznania a strom života. Poznanie predstavuje život. Pretože prví ľudia nesprávne využili poznanie, hadovo klamstvo ich prezradilo. 4. Nie je život bez poznania, ani poznanie bez skutočného života. Obidva sú zasedené blízko vedľa seba. ... 6. Kto v bázni poznáva a hľadá život, ten seje v nádeji, že bude aj žať. 7. Poznanie nech ti je srdcom, životom zas pravé, úprimne prijaté slovo. 8. Keď budeš úrodným stromom, neustále budeš zberať to, čo budeš od Boha žiadať. Na to had nesiaha, toho sa ani jeho klamstvo nedotýka; Eva neprichádza o život, a ostáva pannou; 9. Zjavuje sa spása, apoštoli dostávajú múdrosť, prichádza pascha Hospodinova, zástupy sa zhromažďujú, a Slovo, ktoré učí svätých sa raduje. Skrze to Slovo oslávený je Otec. Jemu sláva na veky. Amiň.

Pisma Ojców Apostolskich - Do Diogneta; Biblioteka Ojców Kościoła

preklad a úprava jerej Dušan N. Tomko

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webu zdarmaWebnode