Výzva k modlitbe za unesených a nezvestných biskupov mesta Aleppo v Sýrii

Drahí v Christu,

v týchto dňoch si osobitne pripomíname oživujúce utrpenie nášho Pána Isusa Christa. Naša pozornosť je zameraná ku Krížu na Golgote, ktorý však nie je znamením smrti a beznádeje, veď v ľudskou zlobou doráňaných rukách nášho Spasiteľa, ktoré sú vztiahnuté k Otcovi a zároveň objímajú celý svet a každého z nás, sa už ukrýva zasľúbenie prázdneho Hrobu na tretí deň, zasľúbenie víťazstva nad smrťou, nenávisťou, bolesťou a hriechom.

V týchto dňoch si svojou Golgotou spoločne s Božím Synom prechádzajú aj kresťania na Blízkom Východe, najmä vo bratovražednou vojnou zmietanej Sýrii, kde sú neustále ničené chrámy a kde sú nevinní ľudia všetkých vekových kategórií dennodenne zabíjaní často len preto, že sa hlásia ku Christovmu Menu. Zo svojich domovov sú vyháňaní tí, ktorí už takmer dva tisíce rokov žijú radostnou zvesťou Evanjelia, ktorú ich predkovia prijali od priamych učeníkov Christa – od apoštolov. K svojej kresťanskej viere sa odhodlane a hrdo hlásia aj napriek tomu, že už dlhé stáročia žijú obklopení väčšinou, ktorá vyznáva iné, misijne ladené náboženstvo - islám. Mnohí možná nevieme, že najväčšou skupinou kresťanov v Sýrii sú naši bratia a sestry vo viere – pravoslávni kresťania starobylého a apoštolského Antiochijského patriarchátu, ktorého sídlo je v hlavnom meste Sýrie, v Damasku, v meste, kde prijal krst a začal pôsobiť apoštol národov Pavol.

Nie je iste jednoduché žiť v zemi, kde zúri vojna a kde si človek nemôže byť istý, že sa on a jeho rodina dožijú večera. Nie je iste jednoduché zotrvať v zemi, kde vás náboženskí fanatici môžu zabiť len za to, že sa hlásite ku Christovi. Sú to práve biskupi a duchovní, ktorí posilňujú a utešujú vystrašených a prenasledovaných kresťanov, ktorí dodávajú nádej tam, kde panuje zúfalstvo, a ktorí prinášajú svetlo tam, kde vládne temnota zloby a nenávisti.

Pred viac než týždňom boli unesení neznámymi teroristami dvaja biskupi sýrskeho mesta Aleppo – pravoslávny metropolita vladyka Pavol a syrojakobitský metropolita Mor Yuhanna Avraam. Obaja hierarchovia cestovali spoločne medzi kresťanov, aby ich povzbudili a pomohli im aj materiálnou pomocou v ich núdzi. Boli prepadnutí, kresťanský vodič auta bol na mieste zavraždený a po obidvoch biskupoch sa zľahla zem. Doposiaľ nevieme, kto sú únoscovia, kde sa vladykovia nachádzajú a či sú vôbec nažive. A ich veriaci, prenasledovaní, zúfalí a zabíjaní kresťania Sýrie, toľko potrebujú svojich milovaných arcipastierov, ktorí aj napriek ohrození života zostávali s nimi a posilňovali ich v krutej a neľútostnej dobe!

Drahí v Christu, hoci môže byť Sýria ďaleko, ale nezabúdajme, že trpia naši bratia a sestry vo viere, že je prelievaná krv kresťanov. Nezabúdajme, že trpia veriaci inej eparchie tej istej všeobecnej Pravoslávnej cirkvi, ktorej členovia sme aj my tuná, v relatívnej pohode svojich domovov. Ja osobne nemôžem a nechcem zabudnúť na pravoslávnych kresťanov Sýrie, ktorých som mal možnosť osobne poznať, nemôžem a nechcem zabudnúť na drahého vladyku Pavla, rodného brata súčasného antiochijského patriarchu Jána. Nemôžem a nechcem zabudnúť na biskupa, ktorého som mal tu česť osobne poznať ako hlboko vzdelaného, ale pritom skromného, tichého a láskavého muža živej viery a vrúcnej modlitby, skutočného hierarchu Cirkvi Christovej na svojom mieste. A nemôžem a nechcem zabudnúť ani na biskupa Mor Yuhannu Avraama a syrojakobitských kresťanov, veď aj oni trpia pre Christovo Meno.

Bratia a sestry, chcem teda osobitne v týchto dňoch Isusovho utrpenia, ktoré sú zároveň triumfálnou oslavou Christovho víťazstva nad zlobou a smrťou, zveriť oboch unesených biskupov a všetkých kresťanov Sýrie do modlitby vás a do liturgické modlitby celého spoločenstva našej eparchie prostredníctvom prosieb za oslobodenie zajatých vo svätej liturgii. Prosme spoločne Pána, aby po dlhých rokoch Golgoty zasvitla sýrskym kresťanom nádej a radosť Vzkriesenia a aby na celom Blízkom Východe zavládol konečne pokoj. Veď ako hovorí antiochijský patriarcha Ján, „my sa nebojíme tých, čo sa uchyľujú k násiliu, pretože sme deti Vzkriesenia.“

Požehnané veľkonočné sviatky vám a vašim rodinám. Christos posredi nas – Christos voskrese!

Juraj, arcibiskup michalovsko-košický