Úcta k Božej Matke medzi prvými kresťanmi

Medzi prvými kresťanmi sa Presvätá Bohorodička tešila veľkej úcte nielen preto, že bola Matkou Spasiteľa, ale preto, že Jej život žiaril veľkou svätosťou, hlbokou vierou a dokonalým poznaním evanjeliových právd. Napriek tomu, Najsvätejšia Deva Mária sa nepodieľala na učení, ale toto právo poučovania nechávala mužom – apoštolom, ako tým, ktorí boli k tomu povolaní. Aj týmto spôsobom Matka Božia dávala príklad ženskej skromnosti a pokory. Odo dňa Nanebovstúpenia Isusa Christa pracovala Matka Božia na poli dobročinnosti, posluhovala biednym, chorým, sirotám a vdovám. Každodenne navštevovala miesto, kde bolo tri dni v hrobe zložené telo Jej Syna a tam sa modlila za všetkých ubiedených a zmáhaných životom.

Sláva Matky Božej sa rozišla po všetkých končinách zeme. Mnohí novonavrátení kresťania prichádzali do Jeruzalema z ďalekých  krajov, aby Ju mohli vidieť, zoznámiť sa s Ňou. Ako veľmi túžili kresťania mať to šťastie a privilégium stretnúť Bohorodičku, vidíme na príklade listu sv. Ignatija Teofora, ktorý napísal v Antiochii sv. Jánovi Teológovi. „Veľa naších pannien – píše Ignatij – túži navštíviť Najsvätejšiu Devu, aby z Jej úst počuli slová o zázračných tajomstvách. Lebo došla k nám zvesť o tom, že Božia Matka je plná lásky a každej čnosti“. V inom liste sa sv. Ignatij znova zdôveruje sv. Jánovi: „Najviac túžim vidieť Isusovu Matku, o ktorej hovoria, že vo všetkých vzbudzuje údiv, úctu a lásku. Každý Ju túži vidieť. Lebo, či je možné netúžiť stretnúť sa, porozprávať s Tou, ktorá porodila pravého Boha?“ Ale ani hlboká pokora Matky Božej nedokázala zakryť Jej veľkosť a svätosť.

V r. 34 židia ukameňovali arcidiakona Štefana. Keď ho kameňovali nad Cédronským potokom, na druhom brehu spolu so sv. apoštolom Jánom stála Presvätá Bohorodička. Horlivo sa modlila k Bohu, aby v posledných chvíľach života posilňoval prvého mučeníka, aby mu dal síl trpieť a prijal jeho dušu do Svojho náručia.

V r. 44. kráľ Herodes Agryppa začal prenasledovanie kresťanov. Vtedy Jánov brat – Jakub, zahynul mučeníckou smrťou a Petra uväznili. Po týchto udalostiach sa apoštoli so súhlasom Matky Božej rozhodli odísť z Jeruzalema. Losom medzi sebou rozdelili krajiny, do ktorých sa mali vydať s blahozvesťou Evanjelia. Losovania sa zúčastnila aj Deva Mária a vybrala si los s teritóriom dnešného Gruzínska. S veľkou radosťou prijala Svoj los a začala sa chystať na cestu. Vtedy sa Jej zjavil Anjel, ktorý Jej zvestoval Božiu vôľu, aby ostala v Jeruzaleme. Anjel Jej oznámil, že Ona má niesť zvesť Evanjelia do inej krajiny a Gruzínsko bude osvietené neskôr. Mária, poslušná Božej vôli, ostala v Jeruzaleme spolu s Jánom a Jakubom, prvým biskupom jeruzalemskej Cirkvi. Ostatní apoštoli sa vydali do krajov, ktoré im pripadli v lose.

Tradícia hovorí, že Matka Božia prebývajúc v Jeruzaleme, často navštevovala miesta zviazané s pôsobením a umučením Jej Syna. Židia, ktorí pozorne sledovali každý krok kresťanov, informovali veľkňazov, že Mária Matka Isusova, každý deň chodí na Golgotu, kľačí pred Isusovým hrobom, páli kadidlo a plače. Veľkňazi dali postaviť ku hrobu stráž, aby sa tam nikto z kresťanov nemohol nepriblížiť. Dokonca mali rozkaz zabiť Božiu Matku, keby prišla ku hrobu. Mária neprestala prichádzať na toto sväté miesto. Božia moc spravila to, že Bohorodička sa stala neviditeľnou pred zrakom strážnikov. Boh zázračným spôsobom uchránil Svoju Vyvolenú pred nenávisťou židovského Sanhedrynu.

V tomto čase na Cypre žil Lazar, ktorého vzkriesil Christos. Keď ho Isus vrátil do života mal 30 rokov a ďalších 30 rokov prežil na Cypre. Apoštol Barnabáš ho vysvätil na biskupa. Veľmi sa trápil, lebo dávno nevidel Božiu Matku. Nemal odvahu ísť do Jeruzalema, lebo sa bál židovského prenasledovania, ktorí ho chceli zabiť. Keď sa o tom dozvedala Deva Mária, napísala Lazarovi list s prosbou, aby poslal za Ňou loď. Lazar tak hneď aj urobil a Matka Božia v doprovode sv. Jána vydala sa na plavbu na Cyprus. Plavba začala bez problémov, ale keď boli na mori, privalila sa búrka a silné vetry ju zaniesli opačným smerom, na Egejske more – až k brehom Hory Atos. Matka Božia videla v tejto udalosti prejav Božej vôle, tak ako Jej zjavil Anjel.  Hneď bez váhania vyšla na breh doposiaľ Jej neznámej krajiny.

Od chvíle, keď noha Presvätej Bohorodičky vstúpila na tento ostrov, nastali tu veľké zmeny. Deva Mária obyvateľom ostrova zvestovala o tajomstve vtelenia nášho Spasiteľa Isusa Christa, o Jeho Umučení, Zmŕtvychvstaní a Nanebovstúpení. Túto zvesť potvrdzovala zázrakmi tak, že mnohí prijali vieru v Christa. Ľudia s otvoreným srdcom prijímali Jej slová, velebili Boha a túžili prijať krst. Na Atose Božia Matka nechala jedného zo spolupracovníkov apoštolov, aby tam umocňoval vieru. Keď opúšťala Atos, požehnala ľud a vypovedala slová: „Toto miesto mi je dané mojím Synom a Bohom, ako môj údel-diel. Nech láska Božia spočinie na tomto mieste a jeho obyvateľoch. Nech prekvitá zemskými darmi a jeho bohabojným obyvateľom, nech bude pripravený život v nebi. Budem orodovníčkou toho miesta a prostredníčkou medzi Bohom a jeho obyvateľmi v ich spáse“.

Potom Presvätá Bohorodička vyplávala na Cyprus. Navštívila Lazara a vrátila sa do Jeruzalema. Tu k Nej prichádzali zástupy, Ona všetkých srdečne prijímala, potešovala, blahoslovila. Uzdravovala chorých, viedla hriešnikov k pokániu, každého potešovala na duchu a posilňovala vo viere.

Veľmi ťažko znášala slávu, preto sa často uchyľovala na Olivovú Horu, kde sa modlila. Prosila Boha, aby sa čo najskôr mohla stretnúť so svojim Synom., prosila Boha za rozšírenie kresťanskej viery, za novopovstávajúce kresťanské spoločenstvá. A tu, na tomto mieste, Jej Anjel (15 dní a 3 dni napred) zvestoval príchod Jej smrti. Keď sa vrátila z poslednej modlitby na Olivovej Hore, nadpozemská sláva naplnila Jej dom, nebeské zástupy Ju obstúpili, usnula v Hospodinovi a Jej Syn, Hospodin Isus Christos, vzal ju k sebe do Nebeského Kráľovstva.

Spracované podľa: Żywot Przenajświętszej Bogarodzicy w świetle Pisma i Świętej tradycji   

jerej Dušan N. Tomko