SVÄTÝ ALEXEJ TÓTH

15.09.2012 21:46

V mesiaci máj si pripomíname jedného zo svätých našej miestnej Cirkvi a patróna našej Michalovsko-košickej eparchie, svätého kňaza Alexeja Tótha.

Otec Alexej sa narodil 18. marca 1854 v obci Kobylnica pri Giraltovciach. Pochádzal z kňazskej rodiny. Jeho otec a brat Viktor boli kňazmi a strýko Nikolaj bol biskupom v Prešove.

Mladý Alexej dostal výborné vzdelanie. Ovládal niekoľko jazykov, s veľkým záujmom študoval cirkevnú históriu a kanonické právo. Rok študoval v rímskokatolíckom seminári v Stregone a tri roky v uniatskom seminári v Užhorode. Štúdia teológie dokončil v Prešove.

 Oženil sa s dcérou uniatského duchovného Mihaliča, Rozáliou. 18. apríla 1878, bol vysvätený a ustanovený za kaplána v Homrogd (Maďarsko). Skoro mu zomrela manželka a jediný syn. Táto tragická udalosť ho priviedla k ešte oddanejšej službe Bohu.

V máji 1879 bol vymenovaný za tajomníka prešovského biskupa Nikolaja Tótha a riaditeľa sirotinca. V r. 1881 ho biskup Tóth vymenoval za riaditeľa uniatského seminára v Prešove, v ktorom prednášal cirkevné dejiny a kanonické právo.

Farnosť Chrámu svätej Márie v Mineapolise v Minnesote (USA) poslala prešovskej eparchii žiadosť o duchovného a zároveň peniaze na cestu. V októbri 1889 bol za duchovného tejto farnosti ustanovený otec Alexej (15.11.1889 pricestoval do Ameriky a 27.11. na Deň Vďakyvzdania slúžil prvú liturgiu v Minneapolise).

Mesiac po svojom príchode, 19. decembra 1889, odišiel otec Alexej predložiť osobné doklady a požiadať o požehnanie miestneho rímskokatolíckeho arcibiskupa Irelanda, ktorý stál na čele amerických rímskokatolíkov. Ireland, oddaný záujmom amerikanizácie, odmietol používanie iného jazyka počas bohoslužieb než anglického, zároveň odmietol uznať otca Alexeja ako zákonného katolíckeho duchovného a nedovolil mu slúžiť v jeho biskupstve.

Napriek pochybnostiam, ktoré sa objavili, otec Alexej a jeho veriaci neprestávali v hľadaní vecí potrebných pre Cirkev. Ako napísal v r. 1896 pravoslávnemu biskupovi Nikolajovi, keď mal finančné problémy, „stále vzýval Božie meno a nestrácal srdce, ani neupádal do beznádeje.“
Nielenže neupádal do beznádeje, ale vidiac tieto problémy, vrhal sa do nich s podnikateľským duchom. Otvoril malú predajňu potravín, kde pracoval ako pekár. Z týchto malých príjmov živil seba, pomáhal chudobným veriacim a zisk z obchodu použil na zaplatenie správcu chrámu a kantora.

Neustále úsilie vtedajších rímskokatolíckych biskupov o ovládnutie gréckokatolíckeho duchovenstva a veriacich, ho doviedlo zamyslieť sa nad svojou vierou, svätootcovskou tradíciou a cirkevno-kanonickou príslušnosťou. Preto 8. decembra 1890 napísali list na ruský konzulát s otázkou, či je tam biskup a prosil o kontakt na neho.

27. januára 1891 otec Alexej zvolal mimoriadne zhromaždenie rady a veriacich, kde jednomyseľne schválili prechod do Pravoslávia. Vo februári 1891 otec Alexej spolu s veriacim Pavlom Podanym prišli na Ruský konzulát, kde sa stretli s biskupom Vladimírom. Otec Alexej vyhlásil svoju túžbu slúžiť pravoslávnej Cirkvi, zachovávajúc jej vieru. Rusi boli prekvapení existenciou uniatov v Amerike a boli dojatí ich horlivou túžbou vrátiť sa späť do Cirkvi ich otcov. Biskup Vladimír súhlasil s ich vstupom do pravoslávnej Cirkvi.

25. marca 1891 biskup Vladimír prijal otca Alexeja spolu s jeho 361 veriacimi do zväzku pravoslávnej Cirkvi. Veriaci volali: „Sláva Bohu za Jeho veľkú milosť!“ V júli 1892 boli Posvätnou Synodou Ruskej cirkvi prijatí oficiálne do pravoslávnej aljašskej a aleutánskej eparchie.

Napriek tvrdým podmienkam a všetkým prekážkam, ktoré sa mu neustále stavali do cesty, otec Alexej pokračoval vo svojej začatej práci v Amerike. Našiel si aj čas písať veriacim, ktorým radil ako žiť podľa pravoslávnych spôsobov, kde kládol dôraz na výchovu, čistotu, triezvosť a naúčanie od detského veku náboženskému a bohoslužobnému životu.

Svätý Alexej bol uznávaným kazateľom, ktorý svedčil o pravosti pravoslávnej viery. Biskupi si cenili jeho dar kázania a schopnosti prezentovať utrpenie pravoslávnej Cirkvi v pohnutých dejinách a často ho posielali učiť a kázať do slovanských komunít na východe Spojených Štátov, dokonca do Kanady, kde vysvetľoval rozdiely medzi pravoslávím a inými kresťanskými vyznaniami, pričom zdôrazňoval, že cesta k spáse je v pravosláví. V Pennsylvánii, vo Wilkes-Barre, sa začalo šíriť hnutie za návrat do pravoslávnej Cirkvi. Veriaci, ktorí poznali svätého Alexeja z jeho návštevy vo Wilkes-Barre, začali uvažovať o podobnom kroku ako kedysi učinil svätý Alexej a jeho farnosť svätej Márie v Minneapolise – o pripojení sa k Ruskej pravoslávnej cirkvi. 12. novembra 1892 kurátorsky zbor farnosti požiadal svätého Alexeja, aby prijal farnosť pod svoje duchovné vedenie. Farnosti odpísal veľmi dlhým listom, kde vysvetľoval vážnosť veci, o ktorú ho požiadali. Kurátori odpovedali krátkym telegramom: „Všetko si uvedomujeme rovnako dobre ako Vy“.

3. decembra 1892 otec Alexej vykonal 1 500 km dlhú cestu z Minneapolisu do Wilkes-Barre. V zaplnenom farskom úrade znova vysvetľoval veriacim vážnosť tohto ich rozhodnutia.  O niekoľko dní, na ďalšom farskom zhromaždení, sa otec Alexej oficiálne spýtal, či chcú vstúpiť do Pravoslávnej Cirkvi a podriadiť sa pravoslávnemu biskupovi v San Francisku. Otec Alexej dal potom petíciu pre biskupa Nikolaja prečítať v ukrajinčine a slovenčine. Po prečítaní petície sa veriacich opýtal, či prečítanému rozumeli a či s tým súhlasia. Dostal kladnú odpoveď. Po tejto odpovedi sa Alexej na 15 minút vzdialil a veriacim dal poslednú možnosť, ešte raz si všetko zvážiť. Dohodli sa, že ak bude aspoň jeden z veriacich proti petícii, Alexej sa pokojne vráti do Minneapolisu, akoby sa nič nestalo. Po Alexejovom návrate veriaci potvrdili svoje rozhodnutie. Hlavný kurátor potom otcovi Alexejovi odovzdal kľúč od chrámu so slovami: „V mene farnosti vám slobodne odovzdávam náš chrám a jeho vlastníctvo.“

Koncom r. 1908 sa zdravie otca Alexeja veľmi zhoršilo. 7. mája 1909 otec Alexej odišiel na večnosť k svojmu Stvoriteľovi. Bol pochovaný vo Svätotichonskom monastieri v Južnom Canaane, Pennsylvania. Jeho pohrebu sa zúčastnilo niekoľko tisíc veriacich, ktorí ho v procesii na čele s biskupom Platonom, sprevádzali na miesto uloženia 4 míle.

Už počas svojho života dal svojmu dielu dobré základy. Jeho misijná práca mala veľký vplyv na návrat do Pravoslávia mnohých ľudí na Slovensku. Práve v Mineapolise prijali Pravoslávie mnohí naši prisťahovalci, najmä z Becherova a okolia, čo potom dalo podnet na prechod do Pravoslávia aj v našom regióne. Otec Alexej Tóth bol osobne svedkom návratu do Pravoslávia okolo 20 000 Karpato-Rusov a Haličanov, zriadenia alebo návratu 17 farností z celej Ameriky. Za spoluúčasti pokračovateľov jeho diela v Amerike a Európe počet veriacich navrátených do Pravoslávia dosahuje takmer štvrť milióna. Pre svoju prácu pre Boha a sv. Pravoslávie bol Alexej Tóth slávnostne kanonizovaný za svätého 29. mája 1994. 7 rokov po smrti svätého Alexeja, keď chceli preniesť ostatky svätcovho tela do nového hrobu, blízko chrámu Svätotichonského monastiera, našli jeho telo neporušené.

Ostatky sv. Alexeja Tótha sú uložené v biskupskej kaplnke na Úrade Eparchiálnej rady Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie v Michalovciach a v chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Zemplínskej Širokej.

pripravil jerej Dušan N. Tomko

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode