SÚ AJ DNES ČARODEJNÍCI? (II. časť)

Má sa veriaci človek báť čarodejov, porobenia, kliatby?

Existuje skutočne nejaká magická moc, alebo je to len chytráctvo šarlatánov, ako prísť k pekným príjmom? Treba sa báť urieknutia, porobenia, z očí? Toto pokračovanie článku, ktorý je spracovaním rozhovoru s kandidátom bohoslovia a filozofických vied, jeromonachom Jóvom (Gumerovom), dáva odpoveď na tieto otázky a problémy.

Tak, ako necirkevní ľudia počítajú démonov so všetkou ich činnosťou za výmysel stredoveku, v pravoslávnom prostredí zas môžeme nájsť ľudí, ktorí sú schopní za všetkým vidieť rozhodené siete temných síl. Boj s démonskými silami sa neraz v týchto prípadoch dostáva na vyššiu pozíciu než samotná viera v Christa. Je k úžitku veriacemu človeku príliš sa venovať tejto duchovnej oblasti? A vôbec, treba mať strach z týchto vecí, či báť sa čarodejov, porobenia a kliatby?

Treba sa báť svojich vlastných hriechov!, - hovorí otec Jóv. - Často, práve opakom, ľahkovážnosťou k svojim hriechom, trpia ľudia konsekvenciami stretnutia s čarodejmi a veštcami. Už z Evanjelia sa dozvedáme, že bez vôle Božej ani len sviniam démoni nemôžu poškodiť. Len si spomeňte, ako prišiel Hospodin do Gadarského kraja a legión démonov, ktorí boli v posadnutom, prosili Christa, aby mohli prejsť do svíň. O to viac, nemôžu démoni poškodiť človeku, ktorý žije v Cirkvi, podieľa sa na jej Tajinách – sviatostiach., nesnaží sa však iba pozorovať obrady (pozn. tak, ako žiaľ Bohu, neraz u nás v chrámoch počujeme: „...už sme služby odbuli“), ale snaží sa získať pokorného ducha a žiť podľa prikázaní.

Raz starec Pajsij Svätohorec pri rozhovore so skupinou pútnikov, v ktorej boli ľudia, ktorí prepadli strachu pred démonskými silami, povedal: „No, čo sa bojíte, myslíte, že milujúci otec dovolí chuligánom biť svojho syna? Samozrejme, že nie!“ - A Hospodin Boh, - náš nebeský Otec, ku Ktorému sa obraciame v modlitbe „Otče náš!“, Ktorý na nás vylieva Svoje milosti, či dovolí trápiť Svoje deti, Svoje dedičstvo? Zlo nebolo stvorené Bohom. Ono sa zrodilo, kedy Bohom stvorené bytosti zneužili darovanú im slobodu a zo svojej vôle odstúpili od dobra. Preto podľa učenia Cirkvi žiadna matéria nie je nositeľom zla, neexistuje žiadna „antiblahodať“, ktorá by prenášala zlo na človeka. Všetko závisí od slobodnej vôle človeka, od jeho slobodného otvorenia sa na pôsobenie zla vo svojom živote.

Ak človek cíti vo svojom živote pôsobenie temných síl, príčinu je potrebné hľadať v sebe samom, vo svojej pýche, arogancii, nedostatku pokory a viery v Boha. Práve to je príčinou, prečo sa človek sám ocitol mimo ochrannú pravicu Božiu. Preto, ak človek pociťuje vo svojom živote pôsobenie zla, zlých síl, na chybe nie „babka“ - bosorka, ktorá hodila kliatbu, porobila atď., ale sám človek, ktorý akýmsi spôsobom vybral život mimo Boha – jednoducho, bez Boha a v hriechu. Ľudia, ktorí pocítili pôsobenia zla vo svojom živote a začali hľadať pomoc, východisko z tejto situácie, častokrát radi operujú termínmi „z očí“, „porobenie“, „kliatba“. Prečo? Ľahšie je totiž zviesť vinu na niekoho pomimo, čarodeja, osud, hviezdy, než začať hľadať príčinu v sebe samom.

Pravoslávny človek, skutočne veriaci, sa nemá báť ani čarodejov, ani bosoriek, ani démonov, porobenia, či „z očí“. Neznamená to však, že sa s týmito bytosťami, či ich pôsobením nemôžeme stretnúť, dokonca zažiť vo svojom živote. Príčinou je, ako sme vyššie spomenuli, naša duchovná slabosť a nemoc, preto prichádzajú aj takéto pokušenia a útoky. Mnohí, hľadajúc pomoc, hľadajú nejaké „špeciálne“ spôsoby ochrany – špeciálne modlitby, formuly atď., a bohužiaľ neraz s požehnaním duchovenstva, prepadajú inej forme mágie – tzv. Cirkevnej, kedy človek vymení stretnutie s Bohom a tajomné pôsobenie Jeho blahodate za vyplnenie, „odmantrovanie“ formúl a obradov, … pričom koreňa problému sa vôbec nepodarilo dotknúť.

Mnohí duchovní veľmi opatrne pristupujú k tzv. Modlitbe „zaderžanija“. Ak človek z Božieho dopustenia doznal pôsobenie temných démonských síl vo svojom živote, podľa mnohovekej duchovnej skúsenosti Cirkvi v boji s útokmi zlého, odporúčam časté čítanie Evanjelia, Božieho slova – ktoré uzdravovalo, kriesilo mŕtvych a vyháňalo démonov; čítanie žalmov (napr. Žalm 90 „Živyj vo pomočši Vyšňaho...), tropár Krížu „Spasi Hospodi, ľudi Svoja...“, „Da voskresnet Boh...“. Niet špeciálnych „ochranných formúl“, na to treba pamätať, aby sme neprepadli, už vyššie spomenutej cirkevnej mágii. Ak sa s vierou v Boha a s pokorným srdcom obrátime na Neho slovami „Otče náš“, poprosíme o pomoc Nebeskú Matku Máriu „Bohorodice Devo, radujsja...“, v tej chvíli útoky temna ustupujú a démoni utekajú. A čo je najpodstanejšie, život s Bohom, život podľa Božích prikázaní, účasť vo sviatostnom živote Cirkvi – pokánie, zjednotenie sa cez Sv. Dary Tela a Krvi s Christom, je samým najmocnejším „zaderžanijem“ pred akýmkoľvek útokom zlého.

Ako hovorí otec Jóv: „Svet leží v zle a naša doba je zvlášť otrávená jedom hriechu. Len keď si predstavíme niekoľkomiliónové veľkomesto, kde popri nás žijú čarodeji, psychotronici a ďalší „odborníci“ na duchovno, a keby bez našej zhody mohli na nás svojvoľne naložiť porobenie, kliatbu, naviesť chorobu, isto by v tom meste neostalo zdravého človeka“. Len milosť Božia nás ochraňuje. Preto so sv. Ignatijom (Brjančaninovom): „Prosme Boha, aby nám daroval čisté a pokorné srdce, ktoré rodí duchovné ovocie duchovného rozlišovania, pravdivo odlučujúceho dobro od zla; strháva masku padlých démonov i masku našich strastí a pokleskov neraz prikrytých pozlátkom falošného dobra. Prosme Boha, aby nám daroval duchovné rozlišovanie duchov, aby sme dokázali odkryť ich osidlá, strhnúť zo seba ich siete a vytrhnúť sa z ich zajatia!

Od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky,

pripravil o. Dušan Nikodim Tomko