SÚ AJ DNES ČARODEJNÍCI? (I. časť)

Častokrát sa stretávam s tak zvláštnym fenoménom, o ktorom rozprávať s človekom, ktorý niečo podobné nezažil, by bolo asi toľko, čo si hneď na krk zavesiť tabuľku s nápisom „Pozor, … nie celkom v poriadku!“ Fenomén, ktorý nie je žiadnym výstrelkom dnešnej, modernej doby., veď je starý ako ľudstvo samo – vlastne, nie až tak, lebo jeho začiatok môžeme datovať do rozhovoru pramatky Evy so starým hadom v Raji, kedy začala dráma pádu ľudského rodu. Tým fenoménom, ktorý siaha nielen na zdravie, duševnú rovnováhu človeka, jeho rodinné šťastie, ale o čo viac, ktorý siaha na spásu človeka, je okultizmus s jeho tisícorakými podobami.

Tento článok, ktorý je spracovaním rozhovoru s kandidátom bohoslovia a filozofických vied, jeromonachom Jóvom (Gumerovom), dáva odpoveď na otázky a problémy, s ktorými sa vo svojej duchovenskej praxi často stretávam, keď neraz do chrámu prichádzajú na poslednú chvíľu telesne i duchovne skaličení ľudia, ktorí hľadajúc odpoveď na svoje problémy dali sa oklamať diablom, otcom klamstva a každej ilúzie a prepadli do lákavých osídiel okultizmu, ktorý im sľuboval vyriešenie všetkých ich problémov.

Existuje skutočne nejaká magická moc, alebo je to len chytráctvo šarlatánov, ako prísť k pekným príjmom? Treba sa báť urieknutia, porobenia, z očí?

* * * * * * * * * * *

Rusi ročne utratia 30 mil. dolárov na liečiteľov a psychotronikov, jednoducho čarodejov; 2/3 žien v Rusku sa obrátilo s prosbou o pomoc k vešticiam (tieto dané môžeme kľudne aplikovať aj na naše pomery). Tieto fakty a astronomické sumy za služby šarlatánov uviedol hlavný moskovský kardiológ Jurij Buzijašvili. Sociologické centrum „Levada“ len potvrdilo tieto výsledky – od r. 2000 až 20 % Rusov aspoň raz využili služby veštíc, bosoriek, mágov, ľudových liečiteľov pri sňatí „z očí“, porobenia, kliatby. 41 – 47 % uvažuje, že im títo „špecialisti“ pomohli vyriešiť ich problém.

Otec Jóv, majú takzvaní čarodejníci a mágovia nadprirodzené schopnosti, alebo jednoducho balamutia ľahkoverných ľudí?

V každom čase boli ľudia, ktorí vykonávali nadprirodzené veci, nie z vôle Božej, ale za pomoci zlých síl. Spomeňte si na verš Písma: „Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, neuč sa konať podľa ohavností tamojších národov. Nech sa nenájde u teba taký, čo by syna alebo dcéru prevádzal ohňom, ani veštec, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani kto by sa vypytoval mŕtvych. Lebo je Hospodinovi ohavný každý, kto robí tieto veci. Pre tieto ohavnosti ich vyháňa Hospodin, tvoj Boh, spred teba“ (Deut. 8, 9-12). Dnes sa nazývajú inak – psychotronici, liečitelia, mágovia, jasnovidci, dokonca sa zaodeli vedeckejšou terminológiou – Norberkova metóda, Bronnikova metóda, homeopatia, chaneling atď. No ich podstata sa nezmenila – stále je to obracanie sa na temné sily, pomocou ktorých oni konajú racionálne nevysvetliteľné veci, čím vzbudzujú zainteresovanie mnohých ľudí nachádzajúcich sa v duchovnej slepote. V Skutkoch apoštolských nachádzame rozprávanie o Šimonovi, „ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie a hovoril o sebe, že je niekto veľký“ (Sk 8, 9). Nič nové, ako hovorí Kazateľ: „Je niečo, o čom možno povedať: Pozri, … dávno to bolo, vo vekoch, ktoré boli pred nami“ (Kazateľ 1, 10). Prejdú desaťročia, pominú sa dnešní mágovia a čarodeji, i prídu druhí. A tak bude do konca histórie, kedy v poslednom boji dobra a zla budú porazení a zvrhnutí do priepasti ádesu všetci, ktorí konajú skutky temna a zla.

Samozrejme, že sú aj podvodníci, ktorí sa chytili príležitosti a len odpovedali na masový dopyt po týchto „službách“ a pomocou primitívnych trikov a manipulácii sa pokúšajú zarobiť na ľudskej dôverčivosti. To je samozrejme tiež hriechom. KEBY VŠAK VŠETCI ČARODEJNÍCI A MÁGOVIA BOLI OBYČAJNÝMI PODVODNÍKMI, CIRKEV BY NEPRIROVNÁVALA TENTO HRIECH K ZABITIU, VRAŽDE. Ľudia, ktorí sa zaoberajú okultnými praktikami, o pomoc sa obracajú k temným silám, to nevyhnutne vedie k duševným chorobám v prvom rade samotných liečiteľov, a potom aj tých, ktorí k nim prichádzajú po pomoc. Mnohí ľudia po takejto „pomoci“ ochorejú psychicky. Hociktorý kňaz by vedel hovoriť o následkoch obracania sa na pomoc bosorákov, liečiteľov atď. (MNOHÉ PROBLÉMY BY PORIEŠILA ÚPRIMNÁ SPOVEĎ, ŽIAĽ, ALE AJ CHVÁLA BOHU, KEĎ ASPOŇ PO „TURISTIKE OD LIEČITEĽA K LIEČITEĽOVI“ NÁJDE UBIEDENÁ DUŠA CESTU DO CHRÁMU).

Čo robiť, keď sa človek z neznalosti obrátil k „liečiteľom“? Alebo dokonca sám praktikoval okultné praktiky – špiritizmus, reiky, feng-shui a podobne?

Človek, ktorý padol sa znovurodí v tajomstvách viery, v krste a pokáni. V krste sa duša očisťuje od všetkých hriechov a milosťou Sv. Ducha sa posväcuje, aby mohla byť polnohodnotne účastná modlitebného života Cirkvi. Tu človek dostáva všetko potrebné, aby vo svojom čase mohol priniesť duchovné plody a spasiť sa. Ak je človek pokrstený, aby sa mohol nanovo duchovne zrodiť, potrebuje pristúpiť k tajomstvu pokánia, ktoré sv. Otcovia nazývajú „druhým krstom“. Skrze úprimnú spoveď prichádza takisto uzdravenie a obnovenie človeka, ktorý okúsil pôsobenie padlých duchov.

To znamená, že nie je potrebný špeciálny čin – obrad zrieknutia sa okultizmu?

Sv. otcovia nám nezanechali žiaden takýto obrad. Treba dôverovať skúsenosti mužov viery a nevnášať do Cirkvi niečo „svoje“, čo tam nebolo. Takýto čin (obrad) nie je v žiadnom Trebníku. A po ďalšie, možno zrovnávať obrad so sviatosťou – sv. Tajinou? Prep. Izaiáš Pustovník hovorí: „BOH NÁM DAL MOC MENIŤ SA SKRZE POKÁNIE, A CEZ NEHO STÁVAŤ SA SKUTOČNE NOVÝM ČLOVEKOM“. Človek svojim pokáním z hriechu zviazania sa cez čarodejov s padlými duchmi, dáva iba začiatok svojho znovuzrodenia. Jedno je Božie odpustenie, vyznaný, oľutovaný hriech, iné je – uzdravenie zranenej duše. Čím ťažšia je telesná choroba, tým zdĺhavejšia býva jej liečba. Podobne je to aj v duchovnom živote. Každý ťažký hriech, ako ťažká choroba, podlamuje zdravie duše. Čím viac je potom duša skaličená hriechom, tým ťažšie je zbaviť sa následkov. Potrebné je krok za krok začať s duchovnou obnovou, hlbšie vchádzať do duchovného života, častejšie prichádzať k spasiteľným tajomstvám. I napriek tomu, démoni dlhý čas (neraz roky, desaťročia) neopúšťajú takýchto ľudí i robia si na nich svoje nároky. To môžem svedčiť ako kňaz. TÍTO ĽUDIA VZBUDZUJÚ SÚCIT, NO MUSIA SI UVEDOMIŤ, ŽE AK SA MAJÚ ZACHRÁNIŤ, JE POTREBNÁ ICH VLASTNÁ SNAHA O SPASENIE. KEĎ ČLOVEK NÁJDE V SEBE TAKÉTO ODHODLANIE, BOH MU STÁLE PRÍDE NA POMOC.

Mnohí vyhľadávajú liečiteľov kvôli zdraviu, hľadajú pomoc pri nejakej vážnej chorobe. Môže sa im podariť nájsť skutočne zdravie?

Náš život, zdravie, to koľko sa dožijeme – to všetko je v rukách Božích. JEDNYCH POSTIHUJÚ CHOROBY PRE ICH HRIECHY, A DRUHÝM, ĽUĎOM CITLIVÝM NA DUCHOVNÝ SVET – PRICHÁDZAJÚ CHOROBY K ICH DUCHOVNÉMU ZKOKONALENIU. NO V AKEJKOĽVEK SITUÁCII SME POVINNÍ OBRACAŤ SA IBA NA BOHA. NEDÁ SA LIEČIŤ TELO, NELIEČIAC DUŠU. PRÍČINA CHOROBY POTOM STÁLE OSTÁVA.

U psychotronikov spravidla ľudia nenachádzajú žiadneho uzdravenia, skôr sú vystavení pôsobeniu škodlivých síl. Začínajú duševné poruchy, ktoré nie stále prichádzajú hneď. Niekedy je dokonca odstránený syndróm choroby, prichádza čiastočné zlepšenie, ale za akú cenu? Duša bola zotročená! Musíme si uvedomiť, že zlí duchovia nikdy nedávajú nič zadarmo. Ich jediným cieľom je zničiť človeka a priviesť ho do pekla. Odhliadnuc od všetkých individuálnych osobitostí každého obrátenia sa k bosorákom, všetky prípady zapadajú do vzorového rámca vzťahu Fausta a Mefista. Nemám na mysli Goetheho poému, ale reálnu, historickú postavu mága a čarodeja Johannesa Fausta (ok. 1480 – 1540), ktorý na 24 rokov podpísal dohodu s diablom, ktorý mu daroval „všetky dobrá sveta“. Faust mu za to upísal svoju dušu. Keď sa naplnil čas, diabol skutočne v určenú noc zabral jeho dušu do pekla. Svedectvo o tom podáva súčastnik Filip Melanchthon (1497 – 1560), teológ a ideológ nemeckej Reformácie. „Poznal som človeka, - hovorí Melanchthon, - Fausta z Kundlighu, malého mestečka... Mnoho cestoval svetom a všade hovoril o tajných učeniach. Raz prišiel do Benátok, chcel zapôsobiť na ľudí tým, že sa vznesie na nebo. Skutočne, za pomoci diabla vzniesol sa do vzduchu, hoci potom spadol, skoro vypustil dušu, nakoniec ostal na žive. Posledný deň svojho života, a to bolo pred niekoľkými rokmi, Johannes Faust strávil v jednej obci Württembergského vojvodstva, uzavretý do smútku. Keď sa ho hostiteľ pýtal na dôvod jeho smútku, odpovedal, čo nikdy nemal vo zvyku: „Dnes v noci sa ničoho nebojte!“ Presne o polnoci sa dom zatriasol. Ráno zbadali, že Faust nevychádza zo svojej izby, čakali však do poludnia. Potom hostinský zavolal ľudí, vošli do izby, kde našli Fausta ležať mŕtveho pri posteli. Tak, ako démon sľúbil, v tú noc si ho zobral“ (Legenda o doktorovi Faustovi).

Takisto ľudia, ktorí pomoc hľadajú u liečiteľov, za zdravie dávajú v zálohu svoju dušu. Niekto dúfa, že vyliečia ischias, iný chce upútať pozornosť mladého muža / ženy, ďalší za nimi ide len tak z márnej zvedavosti - každý z nich je však podobný Faustovi, uzavreli dohodu. NIČ NEPODPÍSALI, DOKONCA ANI O TOM NEVEDIA, NO DOHODA (TÝM, ŽE ZRADILI JEDINÉHO A ŠLI ZA INÝM „BOHOM“) NADOBÚDA PLATNOSŤ. CENOU TEJTO DOHODY JE SPÁSA DUŠE. SAMOZREJME, AK V ČASE ŽIVOTA TO NEPOCHOPIA A NEPRINESÚ POKÁNIE.

A čo moc? Majú čarodejníci skutočne nejaké nadprirodzené schopnosti?

Čo sa týka „schopností“ okultistov, ťažko to v tomto prípade brať doslovne. Sú schopnosti matematické, hudobné atď. Tieto sú dané človeku Stvoriteľom od narodenia. Čarodejníci svoje schopnosti nevlastnia. To, čo používajú, patrí démonom. Oni iba vedia, ako to použiť pre svoje ciele. Plnohodnotnému životu v Cirkvi neškodia domnelé „schopnosti“ bosorákov, ale úbohý stav duše, ktorá je vyčerpaná a dezorientovaná. No nádej ostáva stále živá. Veď Hospodin nám riekol: „Čo je u ľudí nemožné, u Boha je všetko možné“ (Mt 19, 26). Kresťanstvo je náboženstvom vzkriesenia. Ako veríme, na konci vekov nastane vzkriesenie našich tiel, a duše, duchovne mŕtve duše, môžu byť vzkriesené aj dnes – Z veľkej milosti Božej!

Od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky,

o. Dušan Nikodim Tomko