Skratky na ceste

Pozorujúc svet okolo seba, mnohých isto napadla myšlienka: „Či nežilo sa ľahšie kresťanom pred sto, dvesto rokmi nazad?“ Práve túto otázku som nedávno dostal. V prvom momente láka odpovedať, že asi každý človek žijúci v svojej dobe má dojem, že pokoleniam pred ním sa žilo do istej miery ľahšie, aspoň čo sa týka náboženského života. Keď sa však človek nad tým hlbšie zamyslí, dochádza k tomu, že možno to nemáme ťažšie, ale isté je, že pred dnešným kresťanom stojí omnoho viac duchovných výziev, ako to bolo už len pár rokov nazad.

Dnešná premedializovaná kultúra robí všetko preto, aby sa vymazal z vedomia moderného človeka pojem utrpenia. Reklamy, umelo vyfabrikované modely života hviezd, neustály zhon za úspechom a peniazmi, dokonale vytvárajú ilúziu šťastného života bez námahy, chorôb a utrpenia. Jednak, ponad všetky tieto nekonečné pokusy vtiahnuť človeka do tohto ducha, nedá sa uniknúť od toho, čo bolo vpísané do ľudskej existencie ešte v Raji, keď sa človek svojim hriechom rozhodol  odísť od Hospoda Boha. Bohužiaľ však mnohí podliehajú tejto naivnej skutočnosti, v ktorej nemá miesto to, čo je pravdivé a zvlášť to Božie. Preto aj mnohí odchádzajú od skutočnej duchovnosti, od Boha a Cirkvi.

Každodenný život sám svedčí o tomto fenoméne dnešnej doby, kde sa akýsi čas darí uhrať túto utópiu sveta bez utrpenia a problémov, kde žijú samí úspešní, bohatí, večne mladí a zdraví ľudia... Jedným sa to darí dlhšie, druhým kratšie, ale skôr či neskôr, každý býva postavený zastaviť sa v pravde pred životom, pred samým sebou. Najčastejšie to bývajú dramatické dotknutia neraz nevyliečiteľnej choroby, nečakaného nešťastia. A zrazu sa človek cíti stratený a lapajúci po každej slamke, ktorá sa javí pomocou. Vtedy, keď medicína musí rezignovať a lekári len krčia plecami, vo chvíli, keď sú schopní povedať, že už iba zázrak môže pomôcť, vtedy na srdce človeka, ktorý zo svojho života už dávno vyhodil tajomnú sféru svätosti, udiera pravda. Pre zázrak tu už miesto neraz nebýva, lebo už niet viery, lebo sa podľahlo pokušeniu odísť od Boha a tak ako u Adama, hanba zahnala do kúta a nedovoľuje vrátiť sa späť. A tak zostáva iba jedno, hľadať náhrady duchovnosti a vybrať sa cestou „skratkami“., ... Bohužiaľ, mnohí takto skočia z dažďa rovno pod odkvap.

Keď sa človek rozhodne hľadať, veľmi rýchlo nájde informácie, ako nájsť tieto skratky na ceste k zdraviu, láske, úspechu. Nehovoriac o dedinských „babkách“ liečiteľkách, ktoré vás všemožnými praktikami prinavrátia do „normálneho a šťastného života“; v našich mestách, či už v Michalovciach, v Trebišove, v Košiciach (nehovoriac o ďalších na celom Slovensku) pôsobí množstvo „spasiteľov“, učiteľov reiki, bioenergoterapeutov, homeopatov, ktorí užívajúc jazyk medicíny, rôznymi technikami dochádzajú k rýchlym efektom ich terapie, zabúdajúc však svojich klientov informovať, že všetko to sa deje na báze duchovnej, a nie fyzickej. Zámerne som si na internetových stránkach prešiel ich ponuky. Ostal som šokovaný cenníkmi za všetky možné a nemožné procedúry týchto „lekárov“. Množstvo ponúk a cena, akú sú ľudia schopní zaplatiť za tieto skratky k zdraviu, šťastiu atď., bohužiaľ iba svedčia o veľkom dopyte po týchto službách a moja skromná skúsenosť hovorí, že žiaľ Bohu aj mnoho našich veriacich sa tak ľahko dá zlapať do týchto sietí, a často bez vedomia toho, že to nie je najsprávnejšia cesta. Človek je schopný uveriť  v čokoľvek, schopný dať sa podrobiť neraz skutočne primitívnym a ľudskú dôstojnosť ponižujúcim rituálom, len aby sa nemusel skloniť pred Bohom Stvoriteľom a Spasiteľom a prijať uzdravujúcu moc Zmŕtvychvstalého do svojho života. Všetky tieto praktiky sú však vykročením proti prvému Božiemu prikázaniu, kedy sa človek prestáva spoliehať na jediného Boha, a svoju nádej začína orientovať na nedefinovateľné energie, ktoré sa v tom momente stávajú jeho „bôžikmi“. Možno si ani neuvedomujeme, otočením sa chrbtom Hospodu Bohu, sú aj všetky staré „babské“ praktiky odovzdávané z pokolenia na pokolenie, ktoré sú u nás tak veľmi rozšírené - červené šnúrky, popľuvanie, či uhlíky od urieknutia, klopanie do dreva, zlievanie vosku. Je skutočne zvláštne, ako sa neraz zurvalo dokážeme brániť cirkevnej praxi argumentujúc, že je moderná doba, a keď sa jedná o tieto „tak obľúbené, ale pohanské praktiky“, vraciame sa do predkresťanskej doby.

Skutočne sa zdá, že v minulosti sa ľudia ľahšie identifikovali s náboženstvom, vierou, či svetonázorom. Dnes je táto skutočnosť omnoho komplikovanejšia. Často veriaci, a zvlášť mladí, sú postavení pred vymodelované životné štýly, kde je ťažko rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé. O čo viac, keď duch Evanjelia sa už hodný čas pod rúškom „bratstva a lásky“ podáva prichutený rôznymi myšlienkovými prúdmi, založenými na inom základe, než na tom, ktorý k nám prišiel cez Betlehem, Golgotu a prázdny Hrob.

Žiaľ Bohu, to čo pre mnohých znie ako nie celkom dôveryhodná rozprávka, je v skutočnosti jedným z mnohých veľmi inteligentných foriem duchovného ohrozenia dnešného človeka a rodiny. Pomaličky sa pred nami odkrýva dráma človeka 20. – 21. stor., ktorá tkvie v tom, že človek pokrstený a vychovávaný v kresťanskej tradícii, pod vplyvom nových trendov spoločnosti, sa tratí a opúšťa Cirkev. Nejaký čas si ešte dokáže namýšľať, že „on predsa v Boha verí, ale k tomu Cirkev nepotrebuje“, a jeho život plynie od jednej pracovnej zmeny k druhej, od akcie v obľúbenom nákupnom centre k ďalšej, od seriálu k seriálu, a bohužiaľ, vyhladovaná duša, ktorá zmiera po Bohu, sa chytá prvého lákadla, ktoré sa ponúklo a zatvárilo trochu duchovne.

Televízne stanice, internet, bombardujú človeka túžiaceho po šťastí ponukami, ktoré vyriešia všetky jeho problémy. No žiadna z dám s guľou v ruke na obrazovke, či telefóne, vám nepovie, že cena tohto hovoru sa nepočíta v eurách, ale je cenou duše. Žiaľ, tento boj o dušu sa presúva už aj do našich škôlok, škôl a pracovísk - Presadzovanie tak „nevinne“ vyzerajúcich cvičení jogy, ... zavádzanie pohanských sviatkov Helloween, ... Noc strašidiel, ... obľúbenými fantastickými príbehmi čarodejníckeho učňa Harryho Pottera, vlastným deťom dokážeme aj pod vianočným stromčekom ponúknuť pekne zabalené príručky k zasväteniu do mágie, neuvedomujúc si, že magické formulky v knihe sú doslovne skopírované zo starých rituálnych kníh., ... zákerne sa zneužíva neistota a strach zo zajtrajška, a tak sa „slobodne“ ženie študentov a zamestnancov, v snahe udržať si či zlepšiť pracovné postavenie, k rôznym technikám zdokonaľovania mysle, rôzne kurzy prebúdzania vnútornej energie, silvova metóda a pod. Pravda je však taká, že len dobrotivý Boh dáva svoje dary zdarma, iní „bohovia“ len požičiavajú, a neraz za veľmi vysoký úrok, ktorý si v svojom čase vyžiadajú - ešte väčšie zdravotné, psychické problémy, profesionálne, či rodinné tragédie.

Nepriateľ Boží a človeka neustále hľadá spôsoby, ako nanovo v živote jednotlivca, či spoločnosti, zopakovať tragédiu rozhodnutia siahnuť po rajskom jablku – a tým jablkom sú všetky skratky k šťastnému životu mimo Hospoda Boha.

Cirkev však v každej dobe a v každej situácii dokáže ponúknuť bezpečné riešenie, zvestujúc radostnú zvesť Christovho Evanjelia, ktoré má moc meniť ľudské životy, uzdravovať doráňané vzťahy a ľudské srdcia a kriesiť duchovné mŕtvych aj dnešnej doby. Svetlo vychádzajúce z prázdneho Christovho hrobu má moc aj dnes prežiariť temnotu znova zrastajúceho pohanstva. Oslabenie viery nesúce so sebou neopohanský štýl života, ruka v ruke, nesie so sebou aj návrat duchovnej energie sveta pomimo Christa., preto aj takýto veľký výbuch tých všetkých duchovných prúdov, skratiek ku zdraviu, šťastiu, úspechu, ktoré sa snažia natlačiť aj do našich domovov. Žiaľ, za nimi ostáva iba spúšť a množstvo nešťastných a duchovne skaličených ľudí.

Cirkev však musí odpovedať aj na túto výzvu doby, upozorňovať na nástrahy starého rajského hada, neraz zabalené do pozlátka., ponúknuť christoterapiu radostnej zvesti Evanjelia., ponúknuť to, čo jej bolo zdarma dané od Hospoda Boha - uzdravujúcu moc Božieho požehnania, sviatosti, ponúknuť všetkým utrápeným a strateným na rôznych „skratkách“ životnej cesty nový zmysel života, cez mnohé skutočné Božie dary, ktorých šafárkou je jedine pravá Christova Cirkev, a tak aj vyplniac Christov príklad a príkaz: „Chorých uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte: zdarma ste dostali, zdarma dávajte!“ (Mt 10, 8).

jerej Dušan N. Tomko   

publikované v Prameň III/2012