Prekliate predmety v našich príbytkoch - Otázky a odpovede k článku

„ NEBUDEM SA BÁŤ ZLÉHO, LEBO TY SI SO MNOU “  (Žalm 23, 4)

alebo,

Otázky a odpovede k článku Prekliate predmety v našich príbytkoch

Po článku "Prekliate predmety v našich príbytkoch" ma priam zasypali maily a telefonáty, v ktorých ste sa pýtali na konkrétne situácie z Vášho života, hľadali radu ako poriešiť ten, či onen problém... Snažil som sa odpovedať individuálne, ale keďže fyzicky nebolo možné reagovať na všetky, preto sa snažím dať zase pár riadkov do hromady, ktoré by odpovedali na najčastejšie otázky - Čo prvé robiť, keď prichádzam na to, že sa čosi negatívne deje v mojom živote, že sa mi nedarí, ... či majú na to vplyv nejaké predmety, možno nesúce so sebou prekliatie atď.

Na začiatok pripomeniem, že úmyslom článku vôbec nebolo vyvolať masovú vlnu "stavania hraníc pre bosorky", ale ukázať na príčiny, prečo niekedy nejaký predmet, ktorý sa ocitol v našej blízkosti, v našom okolí, môže vplývať na náš život, dokonca nám ho zákerne znepríjemňovať. Samotné predmety skutočne môžu byť nosičmi akéhosi odkazu, podstatná je však naša dispozícia prijať, respektíve neprijať tento signál, a to je podstatné - Všetko totiž, to o čom sme rozprávali a čo Biblia nazýva ohavnosťou, má len tú silu, ktorú tomu dáme...

Vyberám pár z mailov, ktoré prišli ako reakcia na náš článok, a na ktoré sa s Božou pomocou pokúsim odpovedať – možno viacerí nájdu nejakú tú nápovedu pre svoj konkrétny problém.

- Beáta z Bratislavy - Môžem iba súhlasiť s článkom. Poznám svedectvá mnohých rodín, ktoré mali problémy s počatím, či nepokoj v rodine, práve kvôli darčekom zo zahraničia, kým to nespálili...

- Peter z Prievidze - Pozdravujem Vás otec Nikodím. Prečítal som si Váš článok o prekliatych predmetoch. Ja, ešte ako študent, som na praxi vyrezával rôzne africké masky, ktoré mám dodnes aj zavesené na stene. Chcem sa len opýtať, že či aj tieto masky možno považovať za nebezpečné. Ja som ich v takom zmysle nevyrábal, nijako ich neuctievam a opatrujem ich len ako dekoráciu a zároveň mi pripomínajú moje rezbárske začiatky. Ďakujem za odpoveď.

Začal by som tak "gazdovsky" - Teraz začínajú chrípkové obdobia, vírusy sa preháňajú jedna radosť., ... ale problémom ani tak nie je samotná existencia bacilov, vírusov, ktorí sú nositeľmi nejakej choroby, problémom býva naša slabá imunita. Keď to prenesieme do duchovného sveta, zistíme, že to platí rovnako – stali sme sa obeťou nejakého "vírusu", ktorý nás ničí? Nooo, problém nastal v nás samých – máme slabú duchovnú imunitu ! Chýba nám najzákladnejšia obranná látka – a tou je Boh !!! Keďže máme slabú imunitu, každá pliaga nám môže znepríjemniť život, dokonca ho zničiť. Ako to riešiť? Nooo, navrátiť sa k Bohu !!!

Vy sa pýtate na konkrétnu vec - africké masky, len ako dekorácia, bez akéhokoľvek duchovného pozadia z Vašej strany... Ťažko povedať., ... skutočne záleží aj od toho, čo a koho tá maska znázorňuje. Viete, keby som mal talent rezbára, ako kňaz a vôbec ako veriaci, isto by som nevyrezával sochu nejakej démonskej bytosti. Preto treba rozumne - zvážiť, čo patrí do môjho života a akú váhu tomu kladiem. Možno by som odporúčal prečítať si časť Písma o riadne radikálnom rozhodnutí sa efézkych kresťanov (Sk 19, 13 – 20). Ale keď je to prírodný ornament, niečo čo odzrkadľuje krásu Božieho stvorenia (hoci prevedenú africkým, japonským atď. štýlom), to by som ďakoval Pánu Bohu za dar, ktorý mi dal a snažil by som sa ho zúročiť na slávu Božiu. Stále to záleží od nášho srdca – od toho, komu ho dáme.

Niekoľko otázok bolo spojených s japonským umením skladania z papiera Origami

- Slava Isusu Christu! Otče, mali sme možnosť prečítať si váš článok o modlách v naších domácnostiach, veľmi nás zaujal a po prečítaní sme si vlastne uvedomili, že aj také maličkosti ako sú nejaké darčeky alebo suveníry netreba brať na ľahkú váhu a treba uvažovať, čo si s nimi do domu prinesieme... Podľa toho článku sme usúdili, že sme nad touto tématikou strávili už nejaký čas, keďže ste tam aj nejaké tie predmety vypísali, chceli by sme sa spýtať, či neviete niečo o origami... Skúšala som si prejsť nejako históriu a dozvedieť sa o tom niečo viac, či sa to nespája s nejakými rituálmi, alebo či to nespadá pod nejaké "učenie", ale na internete to je opisované "len" ako skladanie papiera a nič bližšie... Ja sa venujem niekoľko rokov skladaniu kvetov (kusudama origami) a niekoľko som ich už aj podarovala priateľom, ale až teraz som si uvedomila, že neviem, či to je dobré a len okrasné, alebo som nebodaj týmto darom nepodarovala niečo, čo som nechcela. Mohli by ste mi na origami napísať svoj názor? Adriana

Každodenný život nás učí, že opatrnosti nikdy nie je nazvyš. Ale ako veriaci vieme, že Christos porazil moc zla a smrti, a je Pánom nad každou situáciou - víťazstvom diabla by bolo, keby sme sa začali báť (to robia pohania, ktorí sa boja duchov, kliatby atď.). V prvom rade, keď sme s Christom, On Sám nás vedie a chráni (neraz na nie celkom pevných cestičkách, ktorými prechádzame niekedy v nevedomosti). Origami poznám asi tak ako väčšina našich ľudí - umenie skladania z papiera., osobne som sa nestretol s tým, že by sa javilo u niekoho práve toto ako žriedlo nejakého problému. Viem, že veľmi nebezpečnými sú všetky východné cvičenia, bojové umenia, všemožné meditácie - ich podstatou je totiž filozofický podklad. Origami som nevenoval nejakú pozornosť - až teraz som si niečo o tom prečítal a skutočne som našiel informácie, že v minulosti (či v tom japonskom, hinduistickom, či šintuistickom prostredí) to bolo spojené s nejakými rituálmi, obetami bohom, hlavne za zomrelých atď. Dovolím si vysloviť svoj názor, že v podobnom prípade ako píše Adriana, v našom prostredí, to záleží len od srdca a motívu - keď nepristupujem k tomu, ako obete nejakým duchom (čo myslím, že nehrozí), ani to nikomu nedávam s úmyslom, aby mu to poškodilo, ale dávam z lásky, tak myslím, že každý, kto vie niečo tak nádherné urobiť z papiera, tak nech ďakuje Bohu za dar šikovných rúk, a robí to Bohu na slávu a druhým na radosť. Inou vecou by bolo, keby ste to doniesli z pohanského prostredia (ako nejaký suvenír z Japonska a pod.), lebo potom ťažko povedať, kto to robil a s akým úmyslom - tam už mohla byť začítaná nejaká mantra a mohli sa objaviť následne problémy v živote človeka, ktorý by takú vec vlastnil. Toť, môj názor na origami a podobné druhy umenia, na ktoré ste sa pýtali. Čo podčiarkujem ako podstatné – JE BYŤ S BOHOM, a tak ako Sám povedal - NEUSTÁLE HO VELEBIŤ, ... ŽEHNAŤ A NEPREKLÍNAŤ ... A POTOM SA NIET ČOHO BÁŤ !!!

- Mária, Východné Slovensko - Sláva Isusu Christu! Čítala som Váš článok o prekliatych predmetoch v našich domoch. Veľmi ma zaujal, zistila som, čo všetko ešte neviem, ale aj na čo si treba dávať pozor. Prosím Vás, mohli by ste mi napísať niečo viac o čínskych drakoch, ktorých spomínate v článku? Moje deti chodia na tréningy bojového umenia – aikido - doteraz sme to brali iba ako šport... Preto ma zaujíma, či sa mám obávať nejakých vplyvov zlého. Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď.

Zatiaľ iba krátko k Vašej otázke k východným bojovým "umeniam" a konkrétne aikido - nie som odborník na tieto veci, ale skúsenosť mnohých duchovných (ktorí sa stretávajú s riešením duchovných, ale aj psychosomatických problémov) hovorí, že tieto takzvané športy, nie sú len o fyzickej námahe, zdokonaľovaní tela, ale hlavne sú istým druhom filozofie, meditácie, ktorá práve týmito svojím telesnými vyjadreniami, čo niekto nazve športom, nás otvára na duchovno. Východné náboženstvá nie sú náboženstvami v priamom zmysle slova - nepoznajú pojem božstva atď. Skôr nás otvárajú na svet duchov, ktorým sa klaňajú (v rôznych kultúrach a tým aj na ich duchovných školách, kde práve tieto "športy" sú súčasťou meditácie - ich nazývajú rôzne - džinmi, drakmi, priamo démonmi). A čo sa týka konkrétneho klubu, kde chodia Vaše deti? Noooo, ja by som svoje deti (a som otcom šiestich detí) tam osobne nepustil – niekedy napovie sám názov, a pre mňa ako kňaza už len názov, ktorý sa v preklade spája „s drakmi“ neevokuje milosť požehnania... Pripravujem o tom podrobnejší článok, keďže sa viacerí obrátili s podobnými otázkami - možno sa mi podarí dať s Božou pomocou pár odpovedí dohromady.

Čo sa týka „drakov“, na ktorých sa pýtate - problém nie je v samotnom predmete ako takom, tak isto ako "indické sloníky pre šťastie", „anjeliky“, či ďalšie podobné predmety. Otázkou je, či tieto predmety neprešli nejakým zasvätením, neboli použité v nejakom rituály... Ale keby aj, zlo môže pôsobiť len natoľko, nakoľko mu to dovolí Jediný Boh – Keď sme s Bohom, tak ako hovorí Písmo, - všetky tieto predmety: bôžikovia, sošky, mantry, všelijaké predmety nesúce kliatbu, porobenie, - sú iba márnosťou !!! ALE PODSTATNÉ JE BYŤ S BOHOM !!!

- Stefan z New Yorku - Pán Nikodim, prečítal som si váš článok. Na retiazke na krku mám okrem malého krížika a veľkého kríža z Jeruzalema už dlhú dobu aj zlatý prívesok faraóna Ramzesa - vzadu iniciály mojej bývalej a mňa. Doma toho mám kadečo od papirusov, egyptských sošiek, thajských, indonezských... Okrem tých mám aj Ježiša, kríž nad posteľou...

Nechápem a nechápal som, prečo sa mi v ničom nedarí, v láske, v peniazoch, v živote, v ničom. Do čoho sa pustím, to sa okamžite pokazí... Už viackrát mi vnútro hovorilo, šepkalo - daj preč ten prívesok !!! - ale z mojej sebeckosti, kedže si strážim každú korunu, keďže ich strácam, tak som sa ulakomil a nechával som to naďalej - veď to stálo peniaze a dosť ťažko som na ne zarobil. ... A teraz natrafím na váš článok...

... teraz som odhodlaný si ten prívesok dať dolu, ale keď hovoríte, že zničiť, tak v zlatníctve roztaviť a potom predať? Alebo nič nevziať ? Čo na to všetko poviete? Čo mám teda, ako prvé urobiť? S úctou, Stefan.

- Peter z Londýna - Dobrý večer prajem Pán Nikodim... Prečítal som si článok na stránke Nový Klokočov - O prekliatých predmetoch v byte... Ani neviem, kde mám začať., mám 36 rokov, pred nedávnom som sa rozišiel so svojou priateľkou, dôvod? … bude to znieť smiešne, ale vlastne ani ani neviem a nepochopil som prečo ...

Píšem vám to len tak v "krátkosti", inak by som tu bol až do rána, ak by som vám to mal všetko dopodrobna opísať … Je toho veľa, čo by som mohol písať o tom všetkom, ...chcel som len v krátkosti, no predĺžilo sa to.... No, som rád, že som ešte tu, medzi živými, … naozaj som bol na tom zle...

… mal som sošky budhov...; ... pred niekoľkými rokmi môj vlastný brat našiel figúrku, napísal na ňu moje meno a prepichol ju ihlicou, od tej doby sa mi vôbec v ničom nedarilo - strácal som zamestnania a vo vzťahoch len nešťastie... Aj keď som si myslel, že ten posledný vzťah bude navždy, milovali sme sa, ...no skončilo to, … a mňa to moc zobralo... Neviem, ako ďalej. Dnes som si zaobstaral Bibliu a začínam ju čítať …

Takýchto mailov by bolo mnoho. Tých pár som vybral pre ilustráciu a ako svedectvo, že akokoľvek sa v tej chvíli blbo cítite, vedzte, že nie ste sami; … že všetko nešťastie sveta neprivalilo len Vás a že mnoho ľudí navôkol Vás sa borí s podobnými, keď nie takými istými problémami – Ale čo je podstatné, tie problémy nemusia byť definitívou Vášho života – JE TU KTOSI, KTO DOKÁŽE BYŤ PÁNOM KAŽDEJ SITUÁCIE – AJ MÔJHO PROBLÉMU, HOCI BY BOL AKÝKOĽVEK !!! TÝM KTOSI – JE PÁN, HOSPODIN, SYN BOŽÍ A NÁŠ SPASITEĽ ISUS CHRISTOS !!! :) Preto, aj tých pár riadkov (hoci všeobecných rád), nech s Božou pomocou, ktoré som dal do hromady ako odpoveď na otázky (ktoré ma zasypali) - „ako nejaký predmet môže negatívne pôsobiť; prečo môže mať moc v našom živote a ako sa brániť, čo robiť, keď sme zistili, že nám čosi spôsobuje problémy...“ pomôže dať aspoň čiastočnú smerovku, akým smerom sa vybrať ďalej, keď zisťujem, že nie všetko v mojom živote sa javí v poriadku a komplikuje, či ničí dokonca môj život :

I.    V prvom rade - navrátiť sa k Pánu Bohu a započať intenzívnejší vzťah s Ním. Keď človek žije v milosti Božej, s Bohom, v Jeho blízkosti, potom žiadna kliatba, žiaden prekliaty predmet, ani žiaden akokoľvek silný mág, nemá tú silu mi uškodiť. Lebo, aj toto zlo, a v akej miere, sa deje v našom živote len s tým, že to dovolil Boh. Keby to bolo na samotnom Zle - diablovi, už dávno by nás nebolo, tak nás totiž nenávidí. Čiže hľadať späť cestu k Bohu, do spoločenstva Cirkvi, k Božej uzdravujúcej milosti - cez pokánie, zložiť zo seba jarmo minulosti, nepodarených vecí v spovedi a najsilnejší liek - Sám Christos v Eucharistii...

Dosť podstatná otázka - A prečo to Boh dopúšťa? ... Noooo, lebo nás chce zachrániť, a my možno nestojíme na najbezpečnejšej ceste ! Preto neraz dopustí do nášho života veci, ktoré sa ťažko vysvetľujú ľudskou logikou (či je to nejaká choroba, trápenie...), aby upozornil na Seba, že je tu a chce nám pomôcť - že On už zvíťazil nad zlom, a do toho Svojho víťazstva chce zahrnúť aj nás !!!

II.    Keď by ste vo svojej prítomnosti mali napr. rastlinu, ktorá vylučuje škodlivé látky do ovzdušia, často by ste mali z toho bolesti hlavy, a zrazu by ste sa dozvedeli, že to spôsobuje práve táto rastlina – Nooo, hlúposťou by bolo držať ju doma ďalej... Preto aj človek, veriaci kresťan, keď príde k poznaniu, že isté veci jednoducho (bez nejakého strašenia a maľovania čerta na stenu) nepatria do jeho života, ... nooo, ako to nazvať - hlúposťou, opovážlivosťou ??? - by bolo nechať si ich u seba... Jednoducho, kresťan a satanská hviezda nejde do hromady...

Zoberte príklad, staré umelecké diela renesancie, baroka, na ktorých sú často vyobrazenia nahých tiel., sú krásne, historické, hodnotné, ... ale jednoducho, neumiestnili by sme ich do chrámu... A ďalší príklad nám dáva Biblia - Keď sa efézsky kresťania dozvedeli o Christovi, prijali kázanie apoštolov - a v Eféze bola v staroveku známa čarodejnícka škola, z ktorej vychádzali najmocnejší mágovia tohto času, oni prijali Christa a na znak toho spáli čarodejnícke knihy v hodnote (keď prepočítame na naše) za niekoľko miliónov... K čomu to bolo? Niekto povie barbarsky sa zničili kultúrne literárne pamiatky - Nie, to bol viditeľný znak týchto ľudí, ktorí sa sami dobrovoľne zriekli diabla, starého života v hriechu a začali doslova "od tla" odnova nový život s Christom. A tam potom diabol, porobenia, kliatby nemajú miesto, ... takisto ako aj strach z týchto predmetov, ktoré sa v tom momente stávajú ničím, ničotnosťou...

III.    Neraz, nie je od veci navštíviť skúseného a veriaceho kňaza (možno exorcistu – ak je taká možnosť) a rozpovedať mu svoj život; Možno viac spolu rozanalyzujete svoj problém a zistíte, že za všetkým tým bol kdesi "duchovný uzol", ktorý vám bránil "voľne a plnohodnotne žiť a dýchať" - môžu byť za tým hriechy predkov, naše vlastné hriechy, ktoré sme si ani možno neuvedomili - ktosi v rodine sa mohol venovať okultizmu, potraty v rodine, alebo niekto rodinu mohol prekliať... Nooo, a keď sme nie celkom žili s Bohom (tu si musí vstúpiť do svedomia každý sám), toto zlo sa mohlo chytiť v našom živote, dokonca ničiť pár generácií.

Podstatné je, že všetky problémy, hoc by boli ako komplikované, má v plnej moci Boh - viete, kde hľadať riešenie !!! Po ďalšie, nevzdávať sa a nedať sa odbiť - Vtedy sa veci dokážu začať meniť v momente !!! Podstatné - nebáť sa zla, to porazil Boh Svojou smrťou a zmŕtvychvstaním - VTEDY SA AJ MY STÁVAME VÍŤAZMI - IBA SA PRIDAŤ NA STRANU VÍŤAZA !!!

Od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky v Nižnej Rybnici

otec Nikodím (Dušan Tomko)