O ŽENE, KTORÁ ZOMRELA A ZNOVU SA VRÁTILA DO ŽIVOTA

MATKA BOŽIA JU PRIVIEDLA SPÄŤ DO ŽIVOTA, ABY NEZAHYNULA NA VEKY

Istá žena menom Anna, ktorá žila v Konštantínopole spolu so svojím manželom, ťažko ochorela, na tele sa jej vytvorili nádory a nakoniec zomrela. Jej matka a sestry ju oplakávali a poslali správu jej manželovi, aby sa rýchlo vrátil, nech môže byť na jej pohrebe, pretože bol na ceste, kvôli nejakým rodinným záležitostiam. Pretože sa jeho príchod omeškal, oplakávali mŕtvu celý deň.

Večer sa jej začal hýbať prst na pravej ruke. Potom mŕtva vystrela ruky a povedala: „Sláva Ti Presvätá Bohorodička!“ a objala svojich dvoch švagrov, matku a sestry, ktorí pri nej sedeli. Všetci boli prekvapení, udivení a pýtali sa jej, čo sa s ňou stalo. Ona im však nedokázala odpovedať. Potom prišiel kňaz, aby sa za ňou pomodlil. Keď začal na ňu naliehať, aby povedala, čo sa s ňou stalo, začala rozprávať: „Mala som telo plné národov a bojovala o život ako všetci, ktorí zomierajú. Počula som plač svojej matky a sestier, ale nemohla som vydať ani hláska. Po nejakej dobe som počula ich hlasy už len z diaľky. Potom som videla prichádzať ohromných mužov. Ich výšku, nádheru a dôstojnosť nie je možné popísať ľudskými slovami. Tí muži ma chytili a vyniesli do nebies. Poznali všetky moje myšlienky a ja som vedela, o čom premýšľajú oni. Myslela som na to, že som hriešnica, že ma čaká veľa zlého. Oni zase premýšľali o tom, či ma neodniesť dole. Keď ma vyniesli do neba, uvidela som nespočítateľné množstvo anjelov, ktorí všetci oslavovali Boha, klaňali sa a volali: „Svätý, Svätý, Svätý, Bože zástupov, celé nebo a zem sú tu kvôli Tvojej sláve“.

Prikázali mi kľaknúť, a vtedy si ma prevzali anjeli. Keď som sa klaňala, začula som hlas: „Odneste ju dole“. Komu sme sa klaňali som nevidela. Anjeli ma chytili a odniesli na hrozivé a temné miesto, myslím si, že to bolo podsvetie. Nechali ma tam a vzdialili sa. Na tom mieste bolo ohromné množstvo ľudí, všade sa ozýval neutíchajúci plač a škrípanie zubami. Aj ja som sa pridala a nariekala. „Beda mi úbohej hriešnici, kto ma vypočuje, kto mi pomôže, aby som mohla učiniť pokánie? Boháč veľmi prosil Abraháma, aby poslal Lazara do jeho rodného domu varovať jeho bratov, aby sa kajali a nebol vypočutý (por. Lk 16, 19 -31). Kto sa nado mnou zmiluje? Presvätá Bohorodička, zmiluj sa nado mnou a osloboď ma z tejto čierno - čiernej tiesne, aby som sa mohla po svojom odchode kajať.

Moji spoluväzni mi hovorili: „Aj ty nešťastnica si sem prišla? Čo si nebola poslušná Svätému Písmu a Evanjeliu? My sme na to počas svojho života nedbali, porušovali sme evanjeliové prikázania, ale prečo si tu ty? Kým tak hovorili, uvidela som tých istých anjelov, ktorí ma sem priniesli. Priblížili sa a povedali: „Pamätaj, že svätá nepoškvrnená Panna, Matka nášho Boha, vyslyšala tvoju prosbu a prihovorila sa za teba, aby si sa mohla vrátiť do svojho tela, aby si sa mohla úprimne kajať a aby si sa uzmierila so svojimi bratmi. Za dva mesiace po teba zase prídeme. Keď to povedali, chytili ma a vrátili ma späť do tela. Teraz ťa otče prosím, s Božou pomocou povedz môjmu mužovi, keď príde, nech ma nechá odísť do monastiera oplakávať svoje hriechy, pretože za dva mesiace zomriem.

Kňaz sa jej spýtal: „Čo zlého sa prihodilo medzi tebou a tvojimi bratmi?“ Anna odpovedala: „Mali sme zlé vzťahy a chovali sme k sebe také nepriateľstvo, že sme sa nechceli ani vidieť“. Nakoniec prišiel jej manžel. Keď ju videl rozprávať, veľmi sa zaradoval. Kňaz mu povedal. „Tvojej žene sa stalo niečo, čo som ešte nevidel. Rozpráva neuveriteľné veci. Hovorí, že za dva mesiace znovu zomrie a prosí ťa, aby si ju nechal odísť do monastiera“. On mu na to odpovedal: „Nehodí sa otče, aby si hovoril, aby som svoju ženu nechal stať sa mníškou, ani to, že o ňu prídem, veď má iba dvadsaťdva rokov“. Kňaz mu odpovedal: „Veď hovorí, že o dva mesiace zomrie“. Jej muž odpovedal: „Nezomrie, nič jej nie je. Niečo ju posadlo a má halucinácie, ani nevie, čo vypúšťa z úst“, i nenechal ju odísť do monastiera. Presne po dvoch mesiacoch zomrela. Po jej smrti jej matka hovorila: „Od toho zvláštneho videnia sa denne postila. Večer rozdrobila do teplej vody kúsok chleba a to zjedla, žiadne iné jedlo nejedla. Každý večer robila nespočetné množstvo poklonov s očami plnými sĺz a tak strávila celé dva mesiace. I potom v pokoji odišla k Bohu“.

Mgr. Ján PILKO, PhD.

zdroj: pcobecherov.kreativ.sk