Nadprirodzené schopnosti, ich pôvod a podstata vo svetle pravoslávneho učenia

Keď dnes otvoríte noviny, sadnete k televízii, internetu, či len nahliadnete do vlastnej mailovej schránky, z každej strany vás zasypú ponukami, ako urobiť váš život šťastným, úspešným, plným zdravia, lásky a bohatstva, len malá podmienka – navštívte toho či onoho „majstra“, ktorý má kľúče k tomu všetkému a za malý poplatok, bez námahy, to všetko môže byť vaše... Koľko ľudí na to naletí, a koľkí z nich o sebe tvrdia, že sú veriaci. A nakoniec, po vypršaní „kreditu“ od liečiteľa, psychotronika, duchovného majstra, stojí ľudská troska, ktorá podľahla chvíľkovej ilúzii majstra klamstva – diabla, s ešte viac podlomeným zdravým, psychickými problémami, vo finančnej tiesni a rozbitými vzťahmi, a čo horšie, bez vlastnej slobody, vôle a žiadnej sily ísť do ďalšieho dňa.

Postupne na našej stránke budeme pridávať príbehy ľudí, ktorým sa s Božou pomocou podarilo vymámiť z démonských sietí, ktoré celé veky, dnešok nevynímajúc, ohrozujú človeka – skrze mágiu, rôzne formy okultizmu, veštenie, horoskopy, liečiteľstvo, východné filozofie nenápadne sa so svojimi okultnými praktikami zakrádajúcimi aj do našich škôlok a škôl, či čím ďalej populárnejšie aj v mnohých firmách a organizáciách metódy zdokonaľovania mysle.

Ako to všetko vníma pravoslávne učenie? Sv. Ján Zlatoústy píše: „Prísne zakazujeme liečiť sa za pomoci čarov: Nemožno chodiť k nepriateľom Božím – mágom a čarodejníkom, - lepšie je zomrieť, než ísť za nepriateľom Božím a tak zahubiť nielen svoje telo, ale aj dušu. Tí, ktorí využívajú ich služby, umierajú ešte skôr, než príde smrť a idú do večného zatratenia. Kto chodí k liečiteľom (v zmysle – šarlatán), sám seba zbavuje pomoci Božej, lebo ňou opovrhol a ocitol sa mimo Božej prozreteľnosti, preto diabol má moc riadiť životom týchto ľudí“ (Ojciec Rodion, Ludzie i demony, Sankt Petersburg 1991).

Ako sme spomenuli, v poslednom čase vnímame v našej spoločnosti nové „vyliatie ducha“, či lepšie povedané duchov a objavujú sa ľudia s nadprirodzenými schopnosťami: bioenergeti, telepati, hypnotizéri, jasnovidci atď. Všetko to preniká do života spoločnosti, stretávame sa s tým každodenne a na každom kroku, a preto je potrebné počuť aj zdecidované stanovisko učenia otcov a pravoslávnej Cirkvi. Je to dobré, či zlé? Ako má postupovať pravoslávny kresťan, ktorý sa stretáva s touto skutočnosťou a či môže využiť ich pomoci a služieb? Pokúsime sa odpovedať na tieto otázky, ale najprv nazrieme do minulosti, do apoštolskej doby a do svedectva sv. otcov nadchnutých Sv. Duchom.

V Skutkoch apoštolských čítame o istom Šimonovi, „ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je niekto veľký, a všetci od najmenšieho po najväčšieho ho počúvali...“ (Sk 8, 9*). Šimon bol čarodejník a svojimi čarami tiahol k sebe ľudí temných, ktorí v jeho skutkoch videli Božiu silu. Akou silou pôsobil, ...akými zázrakmi priťahoval k sebe národ? Tou istou silou, akou dnes lákajú národ všetci tí, ktorí sa posluhujú všemožnými nadprirodzenými schopnosťami. Aj oni takisto ako Šimon Mág, okultnými praktikami na krátky čas „uspokoja diablov“, a tak navodia chvíľkovú ilúziu uzdravenia, zlepšenia nepriaznivej situácie a pod. Šimon bol presvedčený, že apoštoli tak, ako on, využívajú pri svojej misii akési magické umenie. Kázanie sv. apoštola Filipa tiahlo k sebe národ a Boh potvrdzoval zázrakmi jeho slovo, a to pritiahlo k nemu aj čarodejníka Šimona, ktorý v snahe získať moc, ktorú videl vo Filipovom apoštolskom kázaní, dokonca prijal krst. No nakoniec skončil pokorený tak, ako egyptskí zaklínači v časoch Mojžiša (por. Ex 7 – 8).

Čosi podobné čítame aj v Skutkoch apoštolských pri stretnutí sv. apoštola Pavla s dievčinou, ktorá veštením prinášala svojim pánom veľké zisky, dokonca i pri Pavlovej misii, dalo by sa povedať, mu robila pozitívnu reklamu (por.: Sk 16, 16*). Ale aký je vzťah Pavla k tomuto duchu? Bez ohľadu na to, že hovoril pravdu, nechcel počúvať hoc pravdu z diabolských úst. Ukázal nám tak, ako postupovať s nečistými duchmi, hoc by aj niekedy hovorili pravdivo – Za touto ich „námahou“ sa totiž skrýva iba jedno: pod rúškom dôveryhodnosti nadviazať kontakt, ktorý nakoniec vedie do záhuby (Ojciec Rodion, Oddzialywanie zlych mocy na czlowieka, Hajnówka 1997).

Zo života mučeníka Cypriána, presbytera (Minea na Október), sa dozvedáme, že v čase, keď bol ešte „liečiteľom“, „naučil sa všetko diabolské umenie – vedel lietať, chodiť po vode, dokázal ovládať počasie, priviesť búrku, škodiť poliam, sadom, viniciam, zvolať choroby na dobytok i ľudí., - čo  znamená len toľko, že všetky jeho vedomosti boli naplnené diabolským zlom.

Je možné doložiť nespočetné množstvo príkladov, o ktorých sa dozvedáme zo života svätých, z monastierských paterikov, ktoré boli zapísané pre ponaučenie a výstrahu, svedčiace o veľkej uzdravujúcej milosti Božej, ktorá sa dotkla tých, ktorí ju prijali, ale aj o neopísateľnej nenávisti diabla k Bohu a ľuďom, z ktorých sa mnohí dali nachytať na jeho lákadlá a prepadli večnej záhube.

Pozrime, čo konkrétne o nadprirodzených schopnostiach hovoria svätí otcovia. Život starca Siluána od archim. Sofronija, v časti o jasnovidectve a jeho druhoch, hovorí, že môžeme rozlíšiť tri druhy fenoménu nadprirodzených schopností: „Prvý, vyskytujúci sa u niektorých ako výsledok prirodzenej intuície, umocňovaní duchovným životom; druhý, ako výsledok démonského pôsobenia; a tretí, vďaka daru lásky“. Ako rozoznať, o aký dar ide? Podľa ovocia ich poznáte, - hovorí Christos. Kým prvý a posledný vedú človeka k pokániu, prehĺbeniu života v Bohu, druhý, získaný priamo vďaka démonom, alebo cez démonom zasvätených „majstrov“ (neraz cez mnohé generácie odovzdávanie magickej moci, kopírujúc tak rukopoloženie tajomstva kňazstva, silne rozšírené aj u nás na Zemplíne), je zvlášť nebezpečný, lebo skôr či neskôr dovedie človeka k deštrukcii vlastnej osobnosti, straty vôle a slobody, neraz k ukončeniu vlastného života.

Sv. apoštoli odsúdili zaoberanie sa čarami (a tak je treba priamo nazvať aj všetky „naoko moderne tváriace sa“ spôsoby rôznych alternatívnych metód získavania zdravia, šťastia, materiálneho zabezpečenia, hoc by boli starým rajským hadom akýmkoľvek moderným jazykom pomenované)., Sv. otcovia na snemoch ich jasne zavrhli a tých, ktorí sa týmito vecami zaoberali, či využívali ich služieb, na dlhý čas odlúčili od Cirkvi. „Ak niekto chodí za čarodejníkmi, alebo sám sa zaoberá čarami, tiež tí, ktorí čarodejov pozývajú do svojho domu, aby vyliečili ich chorého, nech sú v zhode s pravidlami snemov odlúčení na 5 rokov od prijímania sv. Darov., duchovní zas nech sú odlúčení od kléru“ (Nomokanon, kanóny trullského a laodicejského snemu).

„Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; vzoprite sa mu...“ (1Pt 5, 8*). Ak sa u človeka zmietaného vášňami, slabej viery, duchovne neskúseného, a neraz ani nepokrsteného, objavuje akási nadprirodzená schopnosť, je to pre neho nieže len nebezpečné, ale zhubné. Pravdiví svätí nechcú byť divotvorcami, ale chcú spasiť svoju dušu a pomôcť spasiť sa aj iným. Preto sa netešte veľmi rýchlo, keď zistíte, že sa u vás objavuje akási nevysvetliteľná schopnosť, nežeňte sa ju hneď využívať, hoc by to bolo s neviem ako dobre tváriacimi sa úmyslami. Aj keby tieto schopnosti boli vrodenými, buďte opatrní, pamätajúc, že diabol je opicou Božou, snažiacou sa napodobniť jeho dary. Akékoľvek „hranie sa“ s energiami na duchovnej úrovni nenecháva na seba dlho čakať a veľmi rýchlo vyvoláva záujem nečistých duchov, démonov, ktorí dňom i nocou pracujú na tom, aby nás priviedli do zatratenia.

Najbezpečnejšou cestou je známa kráľovská cesta sv. otcov – cesta pokory, trpezlivosti, lásky, modlitby a pôstu. To je cesta, na ktorej sa nevyhľadáva senzácia nadprirodzeného, netúži sa po moci a sile, ktorou by sa človek stal iným, výnimočným, ale jediné po čom sa túži je Boh a poznanie Jeho svätej vôle.

Veľa pomoci a ochranu Matky Božej na každom kroku života, od stôp klokočovskej Bohorodičky z Nižnej Rybnice, otec Nikodim