Katechéza na február 2012 - KRESŤANSKÉ MANŽELSTVO A CIRKEVNÝ SOBÁŠ, časť II.

18.02.2012 00:00
V poslednej katechéze sme sa zamýšľali nad významom cirkevného sobáša a zistili sme, že je Bohom požehnaným počiatkom spoločnej sviatostnej cesty kresťanských novomanželov do Božieho Kráľovstva. Táto cesta je však dlhá a náročná, vyžaduje vytrvalosť, odvahu a vernosť; veď manželia s Božou pomocou neustále odumierajú sebeckému egoizmu a tvárou v tvár tajomstvu druhej osoby sa každodenne učia prekonávať vlastné obmedzenia, ktoré sú prameňom porušenia, zdrojom bolesti a v konečnom dôsledku vedú k smrti. Kresťanskí manželia sú povolaní vo vzájomnom spoločenstve lásky vytvárať jednotu duše a tela, aby tak s pomocou Božej uzdravujúcej a obnovujúcej milosti v sebe liečili hriechom poznamenanú a roztrhnutú ľudskú prirodzenosť. Iba ak obidvaja prestanú byť do seba uzatvorenými a zahľadenými jednotlivcami, môžu sa manželia v sviatostnom - tajomnom spoločenstve medzi sebou a s Bohom stať skutočnými osobami, ktoré dorastajú od Božieho obrazu k Božej podobe v slobode Božích detí, zbavených Spasiteľom Christom od porušenia a smrti.

Tajomstvo - sviatosť kresťanského manželského života však obsahuje ešte jeden významný rozmer - spoločenstvo Cirkvi. Manželia nie sú na svete sami; ak sa uzatvoria len do vlastného vzťahu, hrozí im, že sa ocitnú mimo reálny život a dostanú sa do nezdravej závislosti a obmedzujúcej izolácie. Ta sa nakoniec pre obidvoch stane väzením, z ktorého sa budú zúfalo snažiť uniknúť aj za cenu vzájomného zraňovania sa a následnej tragédie rozpadu manželstva. Pre kresťanských manželov je teda dôležité, aby tajomstvo spoločného života prežívali v konkrétnom spoločenstve s tými, ktorí rovnako zmýšľajú, ktorí vyznávajú tie isté hodnoty, ktorí kráčajú po tej istej ceste k rovnakému cieľu a ktorí sa môžu navzájom podporiť a posilniť. Takýmto spoločenstvom je Christova Cirkev, kde sa všetci jej členovia, ľudia rozdielnych pováh a schopností, stávajú údmi jedného Christovho Tela; údmi, ktoré v sile a moci Ducha Svätého vytvárajú nádhernú harmóniu živého Bohoľudského organizmu. V Cirkvi sú ľudia účasťou na jej vnútornom tajomnom - sviatostnom živote pôsobením Božej milosti očisťovaní, premieňaní a uzdravovaní. Práve v Cirkvi získavajú muž a žena pri obradoch sobáša Božie požehnanie - dar Christovej uzdravujúcej milosti na počiatku svojej spoločnej cesty životom. Aby však tento dar priniesol plody, je treba sa oňho starať a rozmnožovať ho, čo je možné iba prostredníctvom aktívneho života manželského páru v Cirkvi.

Ako je teda možné Božie požehnanie, ktoré novomanželia dostali pri obradoch sobáša, v Cirkvi konkrétnym spôsobom rozvíjať? Predovšetkým spoločnou účasťou na Eucharistii, čiže spoločným prijímaním Tela a Krvi Christovej. Slávenie Eucharistie - tajomnej obetnej Večere nášho Pána je pravou podstatou Cirkvi a zmyslom jej existencie. Prijímanie Tela a Krvi Christa človeka obnovuje, uzdravuje a premieňa; sväté Prijímanie bytostne spája kresťana s paradoxom oživujúcej smrti a triumfom zmŕtvychvstania Isusa Christa. Eucharistia vytvára to najbližšie a najdokonalejšie spojenie medzi človekom a Bohom, no aj medzi ľuďmi navzájom, a to dokonca naprieč časom a priestorom - je prielomom do prichádzajúceho Božieho Kráľovstva, kde prostredníctvom spoločnej účasti na jednej a tej istej Pánovej Hostine mizne reálna aj pomyselná vzdialenosť medzi ľuďmi a ich životmi. Eucharistia je sviatosťou spoločenstva, v ktorej sa rozdielne povahy a osobnosti, často protichodne zamerané, stávajú bratmi a sestrami; veď v ich žilách koluje ta istá božská Krv, ktorú spoločne prijímajú ako závdavok nového života z jedného kalicha. Nič tak nezbližuje manželov práve ako ich spoločná účasť na Eucharistii, ktorá stavia ich snahu o vytváranie jednoty duše a tela v spoločenstve lásky na konkrétny, pevný základ - na samotného Boha. Preto je potrebné a dobré, aby manželia často, pravidelne a predovšetkým spolu pristupovali k svätému Prijímaniu.

Ďalším dôležitým zdrojom Božieho požehnania, ktorý sa manželom otvára prostredníctvom ich aktívneho života v spoločenstve Cirkvi, je sviatosť - tajomstvo pokánia. Všedný život so sebou nesie mnoho situácií, kedy sa manželia navzájom môžu zraniť a ublížiť si. Prekračovať ohraničenosť vlastného ja, stretávať sa v láske s druhou osobou, bojovať so svojim sebectvom, učiť sa žiť ako jednota dvoch často toľko odlišných osôb - to je tŕnistá cesta, na ktorej sa manželia len ťažko vystríhajú chýb, omylov a zlyhaní. Bez schopnosti odpustiť si a bez ochoty stále a znova začínať a objavovať nové dimenzie a možnosti spoločného života asi manželia ďaleko nedôjdu. V sviatosti - tajomstve pokánia biskup alebo z jeho poverenia kňaz vyhlasujú v Božom mene odpustenie všetkých hriechov a zlyhaní kresťanovi, ktorý sa chce kajať, čiže neustále meniť svoj život a spôsob zmýšľania tak, aby bol v súlade s Božím plánom pre človeka; v sviatosti pokánia sám Boh vo svojej láske k nám roztrháva púta hriechu a rôznych závislostí a vracia človeku dar slobody a života, o ktorý sa sám pripravil. V tajomstve pokánia, ktorému musí predchádzať podľa Spasiteľových slov odpustenie „našim vinníkom“, k Bohu a k sebe navzájom nachádzajú novú cestu aj manželia.

Manželia sú povolaní stávať sa „jednou dušou a jedným telom“. Preto je dobré, ak ich na ich spoločnej ceste sprevádza spoločný duchovný otec - spovedník, ktorý obidvoch dobre pozná a ku ktorému majú obidvaja dôveru. Takýto duchovný otec potom dokáže páru s Božou pomocou nielen pomôcť a poradiť, ale spolu s nimi aj nájsť vhodný rytmus domácej modlitby, čítania Svätého Písma, pôstu a sviatostného života, najmä prijímania Eucharistie.

Aktívny život manželov a rodiny vôbec v Cirkvi plynie aj v cykloch cirkevného roka, kde sa prirodzene striedajú obdobia pôstu s časom slávností a kde Boh cez svoju Cirkev posväcuje čas. Pravoslávne kresťanstvo nie je od života odtrhnutá filozofia, ale predovšetkým spôsob života, životný štýl v spoločenstve s Bohom a druhými ľuďmi; Cirkev je generáciami našich predkov vo viere vyskúšaný a osvedčený recept na zmysluplný život podľa Božej vôle. V priebehu pôstnych období kresťanskí manželia objavujú možnosti uzdravujúceho Božieho a vzájomného odpustenia a nových začiatkov; zároveň sa prostredníctvom určitej zdržanlivosti učia nezdôrazňovať neustále len vlastné potreby, ale pristupovať so stále hlbšou úctou a láskou k tajomstvu osoby toho druhého. Cirkevné sviatky a nedele sú časom radosti a oddychu, sú posvätným časom, v ktorom sa manželia schádzajú s ostatnými členmi Cirkvi okolo Eucharistického stola, aby čerpali silu do ďalších dní na spoločnej ceste do Božieho Kráľovstva.   

 Presvätá Bohorodička, ktorá si cez svoju Klokočovskú ikonu prejavila svoju materinskú starostlivosť o pravoslávnych veriacich nášho kraja, prihováraj sa spolu so svätými manželmi muromskými kniežatami Petrom a Febróniou za nás a naše rodiny u svojho Syna!

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode