K dňu odkrytia sv. otatkov blaženej Matróny Moskovskej (8.marca)

Matuška Matrónuška

V r. 2003 som bola na pokraji nervového zrútenia, - vydáva svoje svedectvo Anna z Moskvy. - Mnoho rokov som nemohla otehotnieť (čo bolo výsledkom dvoch potratov). Veľmi dobre som vedela, že som sa dopustila ťažkého hriechu a to ležalo na mojej duši ako ťažký balvan. Koľkokrát som šla do chrámu v nádeji, že sa v spovedi zbavím tohto ťažkého hriechu, ktorý ma zožieral. No niečo mi nedovoľovalo podísť ku kňazovi. Prosila som o pokoj duše, ale bezvýsledne. Zrazu som otehotnela a moja radosť nepoznala hraníc. Lenže po 12 týždňoch moju radosť ukončil potrat. Ležala som v nemocnici a bola som pripravená siahnuť si na život. V takej depresívnej nálade som prežila ďalších šesť mesiacov, kým mi jedna známa nepovedala o sv. Matróne. Preto vám chcem rozpovedať svoj príbeh o tom, ako mi svätá Matróna pomohla, - hovorí Anna.

Bola skorá jar, keď som prišla do Pokrovského monastiera. Stála som v rade k ikone sv. Matróny a v mojej duši sa dialo čosi neopísateľné, všetko sa miešalo, bolesť s akousi zvláštnou radosťou. Vo chvíli, keď som už stála pred moščami svätej, zmohla som sa len na hlasitý plač. V tomto stave ma zbadal baťuška, ktorý stal neďaleko. Vzal ma stranou, začal rozprávať, pýtať sa a ja som mu jednoducho „vyložila“ celý svoj život. Mlčky stál, len občas prikývol a pohladil ma po hlave. Vôbec si nespomínam, čo mi povedal, no z chrámu som vyšla taká ľahká, akoby zo mňa sňali tonu špiny. Uverila som, že všetko bude v poriadku. O dva mesiace neskôr som otehotnela a o deväť mesiacov neskôr porodila moju radosť - môjho syna. Zázraky sú - a sú blízko nás. Verte a všetko dostanete. Prajem všetkým, ktorí akokoľvek zúfate, aby ste pri matuške Matróne našli svoju nádej.

Kto bola táto „matuška Matronuška“, ku ktorej sa s vierou obracajú nespočetné zástupy akokoľvek zmorených, ktorí v nej nachádzajú skorú pomocnicu a zástankyňu pred Hospodom Bohom? Blažená Matróna (Matróna Dimitrijevna Nikonova) sa narodila v r. 1885 v dedine Sebino, vo vtedajšej Tulskej gubernii. Dedina sa nachádza neďaleko známeho Kulikovho poľa. Jej rodičia, Dimitrij a Natália, boli roľníkmi. Ľudia chudobní, ale zbožní, ktorí sa živili z práce svojich rúk. Mali štyri deti: dvoch synov - Ivana a Michaila, dve dcéry - Máriu a Matrónu. Matróna bola najmladšia. Keď sa narodila, jej rodičia už neboli najmladší. Pri tej biede v ktorej žili, ďalšie dieťa znamenalo len ďalšie hladné ústa. Preto rodičia ešte pred jej narodením plánovali vzdať sa dieťaťa a dať ho do sirotinca. No matka mala prorocký sen - videla svoju ešte nenarodenú dcérku, ktorá ako biely vták s ľudskou tvárou a zatvorenými očami sadla na jej pravú ruku. Sen prijala ako znamenie. Aj keď sa dievčatko narodilo slepé, matka milovala svoje „nešťastné dieťa“. Sv. Písmo hovorí, že Boh si vyberá Svojich služobníkov ešte pred ich narodením. „Skôr, ako Som ťa utvoril v živote matky, poznal Som ťa, - hovorí Jeremiášovi. - Skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil Som ťa“ (Jer 1,5). Tak aj Matrónu Boh vybral k výnimočnej službe hneď na počiatku, naložiac kríž na jej plecia, ktorý s pokorou niesla celý svoj život. Pri krste dostala meno Matróna po prep. Matróne Kon- štantínopolskej, podvižníčke 5. stor. Aj jej samotný krst prebiehal výnimočne. Kňaz, otec Vasilij, ktorý ju krstil, a veriaci, ho považovali za svätého a spravodlivého človeka, povedal: „Mnohých som pokrstil, ale také niečo vidím prvý krát. To dieťa bude sväté“. Lebo vo chvíli, kedy ju ponoril do vody, nad dieťaťom sa vzniesol voňavý ľahký dym. Hovoriac o vybraní Bohom Matróny nemožno nespomenúť, že na hrudi dieťaťa bola vypuklina v tvare kríža, nerukotvorený natelný krížik. Keď už mala asi šesť rokov, matka ju stále kárala: „Prečo si dávaš dole krížik?“ „Ja mám svoj, na hrudi“, - neraz odpovedalo dievčatko. Podľa svedectva susedov, keď ešte pila Matróna materské mlieko, stredy a piatky ju matka nemohla nakŕmiť. Nemohli ju prebudiť. Jednoducho, celý pôstny deň dieťa prespalo. Matróna sa nenarodila iba slepá, ale ona vôbec nemala oči. Jej očné jamky boli, akoby zarastené viečkami tak, ako u toho bieleho vtáka, ktorého videla jej matka vo sne. Boh jej však zato dal duchovný zrak. Ešte ako dieťa, v noci, keď rodičia spali, neraz stála vo sv. uhle pred ikonami, snímala ich dole a prikladala s k ním. Keďže ich dom stál neďaleko chrámu a bohabojní Matrónini rodičia milovali chrám, môžeme rovno povedať, že Matróna vyrastala v chráme. Od detstva mala Matróna dar modlitby a vo veku sedem-osem rokov sa u nej objavil aj dar predpovedania a uzdravovania chorých. Jej blízki boli neraz svedkami toho, ako Matróna predpovedala to, čo malo prísť v živote jednotlivcov, ale aj okolia, i celej krajiny. Po jej modlitbách mnohí nachádzali uzdravenie a potešenie vo svojich starostiach. K domu Nikonových začalo prichádzať čoraz viac ľudí aj z ďaleka, tiahli sa zástupy, nevládnych vozili na vozoch, mnohí prichádzali poďakovať, neraz prinášajúc dary, rôzne produkty. A tak sa slepá kalika Matróna stala hlavnou živiteľkou rodiny. V detstve sa Matróne naskytla možnosť spolu s dcérou miestneho magnáta navštíviť mnohé sväté miesta Ruska: Kyjevo-pečerskú Lavru, Trojicko-sergejevskú Lavru a mnohé ďalšie. Je zaujímavé spomenúť stretnutie ešte len 14-ročnej Matróny so sv. Jánom Kronštadtským. Keď zbadal Matrónu v chráme, poprosil národ, aby sa rozostúpil a zavolal ju k sebe so slovami: „Hľa, ide moja zmena - ôsmy stĺp Ruska“. Otec Ján tak predpovedal výnimočnú službu matušky Matróny ruskému národu v čase krutého prenasledovania Cirkvi.

Väčšiu časť svojho života prežila blažená Matróna v čase krutej boľševickej tyranie, masového odpadnutia národa od Cirkvi, otvorenej vojny proti Bohu, v čase narastajúceho zla medzi ľuďmi, odvrhnutia viery a hriešneho života bez pokánia.

Raz sa Zinajda V. Ždanova, v rodine, ktorej Matróna istý čas žila, spýtala matušky: „Prečo Boh dopustil zatvoriť a zničiť toľko chrámov?“ /pozn. po boľševickej revolúcii v sovietskom Rusku/. - „TO JE VÔĽA BOŽIA, - odpovedala matuška. - BOH DOVOLIL ZNÍŽIŤ POČET CHRÁMOV PRETO, LEBO VERIACICH BUDE MÁLO, NEBUDE KOMU SLÚŽIŤ“. - Ale prečo sa nikto nebráni, nepostaví? - pýtala sa Zinajda. - „NÁROD JE ZHYPNOTIZOVANÝ, - odpovedala. - STRAŠNÁ SILA HO OVLÁDLA... TÁTO SILA PRENIKÁ VŠETKO. SKÔR MIESTOM PREBÝVANIA TEJTO SILY BOLI PUSTÉ MIESTA, BLATISTÉ A CHMÚRNE HORY, LEBO ĽUDIA ŽILI S BOHOM, CHODILI DO CHRÁMOV, NOSILI KRÍŽE A ICH DOMY BOLI OCHRAŇOVANÉ IKONAMI, LAMPADAMI, BLAHODAŤOU POSVÄTENIA. BESY OBCHÁDZALI TIETO DOMY, A TERAZ SA V NICH USÍDĽUJÚ. SAMI ĽUDIA ICH SVOJIM ODPADNUTÍM OD BOHA A NEVIEROU POZÝVAJÚ“.

V r. 1925 sa Matróna presťahovala do Moskvy, kde ostala do konca svojich dní. V tomto veľkom meste bolo takisto mnoho nešťastných, duchovne chorých, stratených a odpadlých od viery ľudí. Matrónin 30-ročný moskovský duchovno - modlitebný podvih mnohých zachránil od záhuby a priviedol k spaseniu. Toto mesto milovala a neraz vravela: „Toto sväté mesto je srdcom Ruska“. To, že sa Matróna presťahovala do Moskvy bolo nevyhnutnosťou, keďže obaja jej bratia, Michail i Ivan, vstúpili do strany., Michail sa stal dokonca oblastným aktivistom. Bolo len samozrejmé, že blažená Matróna, ktorá celé dni prijímala národ a učila chrániť pravoslávnu vieru, nemohla zostať v dome jej bratov. A tak začala nová etapa jej podvižnického života - cesta putovania po domoch, bytoch, povalách príbuzných a známych... Všade žila na týchto miestach Matróna bez prihlásenia a niekoľko krát iba zázrakom ušla uväzneniu. Stala sa „tuláčkou“, neraz z nutnosti ukrývajúcou sa u ľudí, nie príliš priateľsky k nej nastavených, aj s obživou v tom čase nebolo najľahšie. Navonok jej život plynul monotónne: cez deň prijímala ľudí, v noci - modlitby. Pripodobňujúc sa starovekým podvižníkom, nikdy sa neukladala k spánku, akurát, keď si na boku, či opretá o lakeť, zdriemla. Tak plynuli celé roky. Neraz Matróna prijímala počas dňa aj štyridsať ľudí. Ľudia prichádzali so svojimi bolesťami, telesnými i duševnými trápeniami. Nikomu neodmietla pomoc, okrem tých, ktorí prichádzali so zlými úmyslami. Niektorí za ňou prichádzali ako k ľudovej liečiteľke, ktorá má moc sňať porobu, urieknutie, ale po stretnutí s ňou pochopili, že pred nimi stojí Boží človek, ktorý ich vedie k Cirkvi a jej spásonosným tajinám. Jej pomoc ľuďom bola nezištná a za modlitbu nikdy od nikoho nič nebrala. Modlitby matuška čítala stále nahlas. Boli to známe modlitby - „Otčenáš“, „Da voskresnet Boh...“, 90. žalm „Hospodi Vsederžiteľu, Bože sil i vsjakyja ploti...“. Veľmi zdôrazňovala, že nie ona sama pomáha ľuďom, ale sám Boh. KEĎ LIEČILA CHORÝCH, VYŽADOVALA OD NICH VIERU V BOHA A NÁPRAVU HRIEŠNEHO ŽIVOTA. A tak sa jedného chorého pýtala, či verí, že Hospodin má tú moc vyliečiť ho., inému, postihnutému padúcnicou, nakazuje nevynechať ani jednu nedeľnú liturgiu, pri každej sa vyspovedať a prijať Sv. Dary. Od tých, ktorí žili len v civilnom manželstve, záväzne žiadala zosobášiť sa v chráme a každému nakazovala nosiť nátelný krížik.

S čím všetkým prichádzali za matuškou Matrónou? S obyčajnými, každodennými, ľudskými trápeniami: s nevyliečiteľnými chorobami, stratou kohosi, či čohosi, s rozpadávajúcimi sa man- želstvami, nešťastnou láskou, stratou zamestnania, s nepochopením nadriadených, s nezodpovedanými otázkami... Neraz za ňou prichádzali ľudia spútaní chorobami, bez logického vysvetlenia odrazu ochrnutí, zavýjajúci, trpiaci halucináciami, takí, ktorým sa ľudovo hovorí „urieknutí“ rôznymi bosorákmi a čarodejmi. Matróna všetkých utešovala, neraz pohladila, žehnala krížom, niekedy žartovala, no niekedy i rázne vytkla, čo bolo zlé v živote daného človeka a ukázala na správnu cestu. Nikdy sa nesťažovala na svoje bolesti a životné ťažkosti. Nikdy „nekázala“, nepoučovala, akurát dávala konkrétnu radu, ako postupovať v tej, či inej situácii, modlila sa a blahoslovila. VŠETKÝCH VYZÝVALA K NEUSTÁLEJ MODLITBE. Hovorila: „Nepriateľ veľmi ľstivo zvádza - je preto nutné neustále sa modliť. Žiť bez modlitby prináša nečakanú smrť. Náš nepriateľ sedí na našom ľavom pleci a na pravom anjel, i každý má svoju knihu, kde sa píšu naše dobré a zlé skutky. ČASTO SA PREŽEHNÁVAJTE! - VRAVELA. - KRÍŽ JE BEZPEČNÝM ZÁMKOM, KTORÝ NÁS CHRÁNI“. Napomínala o potrebe prežehnávania jedla, a vôbec, o blahej potrebe ohradzovania krížom seba, každú svoju činnosť, všetko, s čím prichádzame do styku. „Siloju Čestnaho i Životvorjaščaho Kresta spasajtes i zaščiščajtes!“ Prorocky hovorila o budúcom čase: „Ako vás ľutujem, dožijete posledných časov. Život bude čoraz ťažší. Príde čas, keď pred vás položia kríž a chlieb, a povedia - vyberajte! Koľkí si vyberú kríž?“ STÁLE VŠAK POVZBUDZOVALA, ŽE HOC BY AKO ŤAŽKO BOLO, NIKDY A NIČOHO SA NETREBA BÁŤ. „BOH SÁM SA O VŠETKO POSTARÁ!“

pripravil otec Nikodim (Dušan N. Tomko)