... a budete ako Boh

O nebezpečenstve zahrávania sa 

s neznámymi duchovnými sférami

Svojho času prišiel za mnou elegantne oblečený pán. Už krátky rozhovor ukázal, že ide o vzdelaného a rozhľadeného človeka. Prišiel s prosbou o posvätenie domu. Čo sa týka jeho náboženskej príslušnosti, ťažko sa dala definovať, ale slušne povedané: „obšmietal sa okolo Pravoslávia“. Nič však nenasvedčovalo, aby toto svätenie malo byť iné, ako ostatné. Na mieste, v skutočne príjemne pôsobiacom dome, ma privítala mladá rodinka s malými deťmi. Len nedávno sa do neho nasťahovali, a tu sa aj stretli s problémami, ktoré sa začali objavovať – nespavosť, neutíšiteľné nočné návaly kriku a plaču atď. Snažil som sa ich naviesť na potrebu zapojenia sa do cirkevného života, nevyhnutnosť prijímania (keďže deti boli krstené v pravoslávnom chráme, a od krstu boli bez Eucharistie). Že prirodzené problémy vývoja a rastu dieťaťa, ako nedospané noci pri raste zúbkov atď., nijako „nezačítame“, ale skutočné zapojenie sa do života Cirkvi a eucharistický život dokáže poriešiť mnohé problémy, neraz duchovného charakteru, ktoré tiež život prináša a posvätenie domu by mohlo byť takým novým začiatkom. Pri svätení tohto pekného príjemného domčeka som sa zrazu ocitol v nepríjemne temnej pracovni domáceho pána, ktorá bola plná kníh s okultnou tematikou, čo zrazu vzbudilo moju pozornosť, ostražitosť a akýsi rešpekt. Hneď som tušil, že nie všetko je kosher, a sám seba som sa pýtal, kde som to vlastne vliezol. Cesta späť (keďže dotyčný pán ma priviezol a odviezol svojim autom, a nebola najkratšia – bolo to mimo mojej farnosti) zmenila úplne charakter rozhovoru – z rozhovoru o deťoch, rodine, práci, dotyčný pán jednou otázočkou skĺzol v úplne iný žáner: „Pán farár, veríte v urieknutie?“, ... a zrazu spustil, ako náučná encyklopédia o všetkých možných astrálnych cestách, nebeských sprievodcoch a kozmickej energii, ktorá sa nám núka na každom kroku. Z milého pána sa vykľul majster reiki. Popri tom všetkom, čo som od neho počul, ako mu tie všetky „energie“ pomáhajú v obchode, vo vzťahoch, ako si dokáže skrze tieto „energie“ vyberať dobrých obchodných partnerov a vyvarovať sa zlým, ako presvedčený v to všetko, o čom zanietene rozprával, nedokázal počuť o Božom prikázaní – Ja Som Hospodin, Boh tvoj...; nedalo mi nespýtať sa, prečo vlastne potreboval pravoslávneho kňaza. Po odpovedi, ktorú som dostal, som sa cítil byť „zneužitý“ – jednoducho, ako upratovacia čata pred ďalšou besovskou párty; ale z druhej strany, veľa vecí som sa naučil. „Potreboval som vás, - odpovedal majster reiki, - aby ste mi očistili dom od negatívnych energií“. Zamotal sa v duchovných energiách, ktoré dokonca dodával svojim deťom. „Jednoducho ich neodhadol a nerozlíšil“, - ako mi povedal. Keď začali mať deti problémy, ktoré sa nakoniec prejavovali nevysvetliteľným strachom, návalmi plaču, nespavosťou, začal ich sám „liečiť“ ďalšími kozmickými energiami (o čom vôbec nevedela ani jeho manželka)., a keď sa mu to už totálne vymklo z rúk, poslednou inštanciou bol kňaz. Tento fakt ponúka možnosť uvedomiť si podstatu tejto duchovnej reality, s ktorou sa neradno zahrávať – keď po paráde rôznych všeliečiteľných energií na upratanie treba kňaza a moc Cirkvi. „Ale ste si vedomí toho, - hovorím mu, - že posvätením domu, ako sa vraví vašou terminológiou, sa prerušili všetky tie astrálne kanály, ktoré ste využívali? Dúfam, že sa nechcete k tomu vrátiť?“ Suverénne zo seba vyvalil: „Viete, pán farár, nabudúce si už dám väčší pozor. Reiki zo mňa urobilo to, čo som, napĺňa ma energiou, ... a nakoniec, tak môžem pomáhať aj iným“, dohodil nakoniec, aby dal aspoň nejakú uspokojivú odpoveď pre kňaza.

Smutný záver, ktorý však núti človeka uvedomiť si, ako ľahko je ulakomiť sa na lákadlá rajského hada a siahnuť po zakázanom jablku – „len ber, ... a budeš ako Boh“ (por. Gn 3, 5)., veď aj načo Boh, keď sám môžeš byť bohom...

Nejeden z nás sa denne stretáva s týmto pokušením, mnohí mu podľahnú a zamotajú sa do satanských sieti okultizmu v rôznych jeho formách. Nevedia, ako z toho von, a neraz, žiaľ Bohu, sa ešte viac zamotávajú. Preto píšem o týchto rôznych nebezpečenstvách, lebo častokrát sa z nevedomosti dáme nalákať na expresne rýchle cesty k zdraviu, láske, úspechu – viď. vyššie uvedený príbeh., ale budeme publikovať aj svedectvá ľudí, ktorí uverili Bohu a s Jeho pomocou sa oslobodili a uzdravili; preto druhý príbeh už s krajším záverom.

Pred ôsmymi rokmi začala mať Barbara (28) ťažké zdravotné problémy. Každým dňom sa komplikovali a lekári nevedeli určiť diagnózu. Na radu známych vyhľadala známeho liečiteľa, ktorý vraj „doslova konal zázraky“. Samozrejme, hneď našiel príčinu v závisti okolia, ktorá spustila negatívnu spúšťaciu reakciu rôznych rodových zaťažení, ktoré nakoniec vyvrcholili zdravotnými problémami a hneď začal so svojou terapiou. Navrhol jej, aby začala nosiť prsteň Atlanťanov - amulet, ktorý je akýmsi „vyrovnávačom“ energie, skrze ktorú sa v jej organizme spustí proces liečenia, a nakoniec ju bude ochraňovať aj od iných negatívnych vplyvov. Dokonca rituálne určil, na ktorom prste tento prsteň bude mať najlepšie účinky. Hneď na ďalší deň jej ho za nemalý príspevok aj zabezpečil  (Prsteň Atlanťanov, tak ako všetky ďalšie amulety, je všeliekom takmer na každú chorobu a riešením každého problému., aspoň tak ho prezentujú tí, ktorí ho propagujú, i chudáci, ktorí ho nosia). Nasledoval celý rad liečebných seáns u liečiteľa a skutočne, v krátkom čase sa začal zdravotný stav Barbary zlepšovať. Z druhej strany sa, ale čoraz viac začínala vzdiaľovať Bohu – začalo to tým, že zo svojho krku zložila kríž: akosi jej zrazu začal zavadzať., prestávala chodiť do chrámu, modlitba sa čoraz viac stávala cudzou, a čím ďalej, tým viac, za každý svoj neúspech začala mať pretenzie voči Bohu. V tomto stave vycestovala za prácou do Francúzska, do Paríža. Zdalo sa, že všetko nabralo správny smer. Avšak, prešiel necelý mesiac a ona dostala smutnú správu, ktorá ju dostala úplne na dno – nečakane zomrela jej matka. Ostala úplne sama. Zrazu, nielen že sa vrátili všetky zdravotné problémy, ale vynorili sa ešte ďalšie a komplikovanejšie, prepletené s depresiami, záchvatmi hnevu a agresie. So svojim zdravotným stavom nemohla ďalej pracovať, a tobôž zabezpečiť si potrebné financie na liečenie a operáciu, ktorú zrazu lekári videli ako nevyhnutnosť. Začala volať k Bohu a k Matke Božej, do ktorej materinských rúk sa zverila, keďže svoju vlastnú matku stratila. Bohu zas dala sľub, že Ho už nikdy neopustí. Prsteň Atlanťanov však nosila aj naďalej, a nemala ani len tušenia, že môže byť príčinou všetkých jej problémov. Keď tu, v temne depresií, ktoré sa každým dňom stupňovali a ona si už po niekoľkýkrát chcela siahnuť na život, objavil sa na jej ceste muž, ktorý, zdalo sa, že ho v poslednej chvíli zoslal sám Boh. Rozumeli si, dokázal ju počúvať, a čo viac, v tom, čo rozprával, dával odpovede na to, čo vo svojich modlitebných výkrikoch adresovala Bohu. Dokonca prejavil záujem, že chce prijať krst, keďže nebol pokrstený. To v Barbare zapálilo novú iskru – videla pred sebou človeka, ktorého jej poslal Boh, a ktorého ona, ako veriaca, zrazu mohla priviesť k Bohu. O krátky čas, keď začali žiť spolu, však tento „anjel“ ukázal svoju pravú tvár – predchádzajúce obdobia choroby, depresie, sa jej popri tom všetkom zdali prechádzkou rajom: osočovanie, krik, bitky, dvakrát ju dokonca skoro zabil. Ešte aj svedomie jej neustále vyčítalo, ako znova zaprela Boha, ktorému sľubovala, že ho nikdy neopustí. Až keď už bola úplne na dne, bez akéhokoľvek východiska z tohto začarovaného kruhu, začala z hĺbky srdca volať k Bohu a Matke Božej o pomoc, a pomoc skutočne prišla. Ani nevedela ako, - hovorí Barbara, - jedného dňa nabrala sily a nadobro sa rozišla s týmto človekom, na ktorom napriek utrpeniu, ktoré s ním mala, bola doslova závislá. Musela naštartovať svoj život nanovo, ale Boh pomáhal – hoci pretrvávali zdravotné problémy, vracali sa depresie, celkový zdravotný stav sa začal zlepšovať. Jedného dňa, ani nevedela ako, dala dole prsteň Atlanťanov, ktorý do toho času nosila a položila na poličku., vôbec ju nelákalo nasadiť si ho späť. Prechádzali týždne a ona pozorovala skutočné zmeny vo svojom živote, a čo bolo podstatné, cítila prítomnosť a ochranu nebeskej Matky, do ktorej opatery sa zverila. A ako skončil tento príbeh? Niekoľko mesiacov po zlome, ktorý nastal v živote Barbary, náhodne vošla do chrámu sv. Michala v Paríži a tu našla brožúrku, ktorá pojednávala o nástrahách okultizmu a amuletov (medzi nimi aj prsteň Atlanťanov). Vtedy pochopila, čo bolo príčinou jej osemročného trápenia. Šla domov, zobrala prsteň, ktorý už chvála Bohu pár mesiacov ležal na polici a hodila ho do chrámovej studne u sv. Michala, aby už viac nemohol nikomu škodiť. Dnes môže o týchto veciach svedčiť a ďakuje Hospodu Bohu a Matke Božej za milosť oslobodenia a uzdravenia.

Môžeme sa pousmiať nad naivitou ľudí, ktorí sú schopní uveriť hoci čomu; môžeme sa nad tým diviť. Realita je však taká, a o tom svedčia aj tieto dva skutočné príbehy, že mnohí v beznádeji, hľadajúc riešenie svojich problémov, tomuto fenoménu podľahnú a sami sa cez tieto, pre niekoho „smiešne“, pre iného „nevinné hračky“, vrhnú do duchovného otroctva satana.

Z druhej strany sa však rodí spontánna otázka: Keď množstvo ľudí (vedome-nevedome) funguje na týchto predmetoch; veď tí, ktorí s nimi obchodujú, i tí, ktorí ich kupujú, rozprávajú o týchto veciach skutočne ako o „všeliekoch“., - Odkiaľ tieto predmety majú takú moc? Ako veriaci, ktorí nosíme krížik na svojom krku, či máme ikony vo svojich domoch, máme jasno odkiaľ sa berie ich sila, ktorá pôsobí na tých, ktorí ich s vierou nosia, či vlastnia. Takisto nenosíme kríž, či nemáme doma ikony, len preto aby sme verili, že nás sami od seba ochránia od choroby, nešťastia, zlodejov atď. (keby to tak bolo, čo sa žiaľ tiež stáva – to už by sme mohli hovoriť o kategórii cirkevnej mágie, ale o tom v osobitnom článku)., ale živá viera v Božiu prítomnosť koná v sile aj cez tieto naše kresťanské symboly. Ale odkiaľ sa berie sila chladných kameňov, neživého kúska kovu, či tajomných znakov, ktoré ľudia na sebe nosia, uchovávajú ich a veria im, obetujú im svoj život a dušu? Zahmlené zdroje pôvodu ich moci, varovanie Sv. Písma, osvedčená skúsenosť Cirkvi svedčí, že je veľmi nebezpečné pohybovať sa na tomto príliš tenkom ľade. Náš, hriechom oslabený, ľudský um nedokáže bezpečne rozlíšiť medzi duchovnými bytosťami – medzi skutočnými anjelmi svetla, či zvodcami, ktorí sa za nich vydávajú, aby nás zviedli z Božej cesty. Skutočne, nie je radno vchádzať na teritórium psa, o ktorom neviem, akú má dlhú reťaz, ...lebo rany potom bývajú bolestné a hoja sa veľmi ťažko. Preto nás Hospodin varuje pred týmito lákavými, ale nebezpečnými vecami, nie preto, aby nás chcel obmedzovať, ale iba kvôli tomu, lebo ako Boh pozná zákernosť a ľstivosť Svojho a nášho nepriateľa - diabla a ako milujúci Otec nás chce pre ním ochrániť.

S požehnaním od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky

v Nižnej Rybnici, otec Nikodim